Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       16. august 2002 Dôvody „za“ a „proti“ vojenskému zásahu v Iraku Miroslav Neoveský Ani administratíva prezidenta Busha nie je zatiaľ jednotná, pokiaľ ide o úvahy o možnom preventívnom vojenskom zásahu proti irackému režimu Saddáma Husajna. K tým, ktorí odrádzajú od takéhoto kroku pribudli medzičasom aj renomovaní členovia Republikánskej strany. Podrobnejšie k tomu hovorí z nášho washingtonského štúdia Miroslav Neoveský. V rámci príprav programu k prvému výročiu teroristického útoku na Spojené štáty požiadala britská BBC o rozhovor bezpečnostnú poradkyňu prezidenta Busha, Coldoleezu Riceovú. Vo výňatkoch z interview, ktoré odvysielali už včera, uviedla Condoleeza Riceova veľmi silný morálny dôvod k akcii, keď okrem iného povedala: „Je to muž zla, a ponechaný sám sebe opäť privedie do nešťastia svoje vlastné obyvateľstvo, susedov Iraku, a ak sa mu podarí získať zbrane hromadného ničenia a prostriedky na ich dopravu, teda rakety, tak aj nás všetkých. Existuje veľmi silný morálny dôvod k zmene režimu. A istotne si nemôžeme dovoliť luxus byť nečinní!“ Podľa bezpečnostnej poradkyne amerického prezidenta je dôvod pre zmenu režimu viac ako pádny. „Je to režim, ktorý sa dva razy priblížil na dosah vlastnenia nukleárnych zbraní. Nasadil chemické zbrane proti vlastnému obyvateľstvu a susedom, násilím obsadil susednú krajinu, vyvraždil tisícky vlastných ľudí!“ Iba minulý víkend jeden z najvyšších irackých predstaviteľov vyhlásil, že misia medzinárodných inšpektorov je skončená, čím naznačil, že Saddám Husajn nemá v úmysle dovoliť návrat inšpektorov OSN do krajiny. Podľa Condoleezy Riceovej odstránenie Saddámovho režimu by bolo opodstatneným a jasným prípadom pre uplatnenie doktríny „preventívneho vojenského zásahu“, keďže, ako dodala, „história je plná príkladov nečinnosti, ktorá mala veľmi neblahé dôsledky pre celý svet. Stačí sa iba obzrieť naspäť a zrátať, koľkých diktátorov, ktorí boli obrovskou globálnou hrozbou, ktorí majú na svedomí tisícky a milióny ľudí, bolo možné zastaviť ešte v „štartovacích blokoch“. Hoci bezpečnostná poradkyňa zdôraznila, že prezident Bush ešte nerozhodol o prípadnom zásahu, tak sa rozmnožujú rady tých, čo vojenskej akcii oponujú, a to aj v radoch prezidentovej Republikánskej strany. Patria medzi nich aj také prominentné osobnosti ako Henry Kissinger a Brent Scowcroft, bezpečnostný poradca prezidenta Busha staršieho, ako aj Chuck Hagel, republikánsky senátor z Nebrasky. Všetci síce súhlasia s nutnosťou odstrániť režim Saddáma Husajna, ale ich ustarostenie vyvoláva spôsob, akým prezident Bush vo veci postupuje. Jednak tým vraj riskuje odcudzenie spojencov, zvýšenie nestability a napätia na Blízkom Východe, a z dlhodobého pohľadu poškodzuje záujmy Spojených štátov. Podľa nich vláda prezidenta Busha nepredložila dostatočný dôkaz, že Irak predstavuje bezprostredné ohrozenie Spojených štátov. Podobný postoj zaujímajú aj politickí plánovači na americkom ministerstve zahraničných vecí, na čele s Colinom Powellom. Podľa nich je najskôr potrebné tiež vyjasniť otázku, ako bude vyzerať Irak po Saddámovi. Pokiaľ nie je vyriešené ani toto, tak by sa s akciou vôbec nemalo začínať. Aj z toho vidno, že v samotnej administratíve prezidenta Busha existujú, ako ich novinári zvyknú označovať, „holubi a jastrabi“. Zatiaľ čo tí prví nabádajú k obozretnosti a umiernenosti, tak tí druhí tvrdia, že každý ďalší deň čakania a otáľania poskytuje Saddámovmu režimu čas, aby sa ešte viacej priblížil k svojmu vytúženému cieľu – získaniu nukleárnych zbraní. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...