Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       19. august 2002 Debata o Iraku, ale aj o inom Miroslav Neoveský Debata o Iraku a o tom, či by Spojené štáty mali prejsť k vojenskej akcii s cieľom zvrhnúť režim Saddáma Husajna, pokračovala aj v nedeľňajších a dnešných ranných televíznych programoch, ako aj v americkej tlači. Táto debata však dostáva aj iný rozmer, ako o tom hovorí z nášho washingtonského štúdia Miroslav Neoveský. K trom bývalým bezpečnostným poradcom Sandymu Bergerovi, Henrymu Kissingerovi a Brentovi Scowcroftovi sa vo včerajšom vydaní „Washington Post“ pridal so svojou úvahou k záležitosti Iraku aj štvrtý, Zbigniew Brzezinski. Podobne ako jeho predchodcovia sa aj on prikláňa k názoru, že Spojené štáty sotva majú inú voľbu, ako zasiahnuť proti Iraku vojensky. Aj Zbigniew Brzezinski však radí, aby skôr ako sa prezident Bush rozhodne k akcii, vystúpil v televíznom príhovore k americkému ľudu a vysvetlil mu dôvody, pre ktoré je iracký režim Saddáma Husajna ohrozením aj pre Spojené štáty. Okrem toho by mal Biely dom vyvinúť maximálne úsilie v Bezpečnostnej rade OSN a naliehať na návrat medzinárodných inšpektorov do Iraku, a to so zárukou, že budú mať nehatený prístup na miesta, ktoré si určia. To by jednak podporili aj spojenci Washingtonu a jednak, v prípade, že to Bagdad odmietne, by to vytvorilo, ako to Brzezinski nazval, „Casus belli“ pre vojenský zásah, čo by znamenalo, že by do neho Spojené štáty nešli samotné, ale aj za podpory medzinárodnej pospolitosti a Bezpečnostnej rady OSN. Zintenzívňujúcu sa debatu o Iraku so značnou nervozitou sledujú opoziční Demokrati, lebo sa obávajú, že by mohla presunúť pozornosť od ekonomických tém, ktoré tvoria jadro ich predvolebnej agendy. „Ak vlastenectvo dominuje po 11. septembri minulého roku, tak Demokrati majú opodstatnený dôvod k obavám“ napísal dnešný „Washington Post“ na titulnej strane. Spomalenie hospodárskeho rastu a škandály s manžérmi niektorých veľkých korporácií a s tým spojený prepad na newyorskej burze boli vítaným vetrom do ich plachát. Avšak ako ukazuje najnovší vývoj na Wall Streete, ale aj najnovšie uverejnené hospodárske ukazovatele, situácia sa začína meniť. Dow Jonesov index v posledných dvoch týždňoch zaznamenal vzostup a ak všetko neklame, tak by tento trend mal pokračovať aj tento týždeň. Nemožno sa preto čudovať, že kandidáti Demokratickej strany pre novembrové voľby do Kongresu, ale aj zastupiteľských orgánov štátov s nevôľou registrujú, že pri stretnutiach s voličmi, sa väčšina otázok krúti okolo možného vojenského zásahu v Iraku, a nie, ako by si oni želali, okolo hospodárskych tém. Na tento trend sa sťažoval aj Richard Gephardt, šéf demokratickej menšiny v Snemovni reprezentanov a možný uchádzač o nomináciu Demokratickej strany za kandidáta v prezidentských voľbách v roku 2004. Niektorí komentátori si však všímajú aj ďalšie pochmúrne mraky, ktoré sa sťahujú nad obzorom. Napriek včerajšej dohode medzi palestínskou samosprávou a Izraelom je vývoj na Blízkom Východe naďalej neistý a situácia zostáva výbušná, najmä pre reakcie palestínskych a islamských radikálov. Malá pozornosť sa napríklad podľa komentátora Jima Hoaglanda, venuje aj situácii na indickom subkontinente, teda presnejšie ďalšiemu „rinčaniu zbraňami“ medzi Pakistanom a Indiou. V júni tohto roku sa najhoršie podarilo odvrátiť, vďaka mimoriadnemu diplomatickému úsiliu Spojených štátov, osobitne ministra zahraničných vecí Colina Powella. Žiaľ, pakistanský prezident Mušaraf doteraz nesplnil sľub, ktorý mu dal a ktorý mal upokojiť Indiu, totiž rázne zastaviť prenikanie islamských radikálov do Indiou kontrolovaného Kašmíru a elimináciu výcvikových stredísk islamských extrémistov tak na Pakistanom kontrolovanom území Kašmíru, ale aj v Pakistane samotnom. Sotva sa možno ubrániť dojmu, osobitne po poslednom prejave pakistanského prezidenta Mušarafa k nadchádzajúcim voľbám v indickej časti Kašmíru ako aj indických reakcií naň, že tu čaká na americkú diplomaciu ešte oveľa ťažšia misia, ak nie dokonca sizyfovská úloha. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...