Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       21. august 2002 Rusko-americké vzťahy a štáty „osi zla“ Miroslav Neoveský V poslednom čase Rusko veľmi otvorene zintenzívnilo svoje vzťahy s Iránom, Irakom a Severnou Kóreou, teda krajinami, ktoré americký prezident označil za súčasť „osi zla“. Aj keď je Washington znepokojený niektorými prvkami tejto ostentatívnej politiky, nepovažuje ju za odklon od prezidentom Putinom presadzovaného „americko-ruského partnerstva“. Príspevok s použitím materiálov moskovského spravodajcu Slobodnej Európy pripravil v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. V piatok sa má ruský prezident Vladimír Putin stretnúť vo Vladivostoku so severokórejským Kim-Čong-Ilom, a hlavnou témou ich rozhovoru má byť hospodárska spolupráca. Koncom minulého týždňa oznámila Moskva, že podpíše s Bagdadom päťročnú dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci. V rusko-iránskej kooperácii sa dokončuje jadrový reaktor v Bušéri a pripravuje sa zmluva o postavení ďalších piatich. To všetko sa deje v čase, keď prezident Bush zintenzívňuje úsilie vo vojne proti teroru a za jej súčasť by sa mohla považovať aj prípadné vojenská akcia proti Iraku, s cieľom zvrhnutia režimu Saddáma Husajna. Niektorí politici a politickí pozorovatelia vo Washingtone považovali ohlásené podpísanie iracko-ruskej zmluvy za jasný prejav opozície Moskvy voči možnému americkému vojenskému zásahu v Iraku. Oproti tomu z oficiálnych kruhov preniklo, že Washington nemá námietok proti zmluve medzi Moskvou a Bagdadom pokiaľ nebude porušovať sankcie OSN proti Iraku. Náš spravodajca sa spýtal experta Americko-kanadského inštitútu v Moskve na to, ako si vysvetliť najnovšiu politiku Vladimíra Putina, a či nie je znakom ochladenia v americko-ruských vzťahoch. Vladimír Kremenjuk okrem iného odpovedal: AUDIO „Putin bol veľmi otvorený spolupráci. Bol ochotný ísť veľmi ďaleko a akceptoval americkú pozíciu v otázke protiraketovej obrany, strednej Ázie a v mnohých ďalších otázkach. Aj keď to uškodilo jeho vzťahom s ruskými nacionalistami, tak dokonca súhlasil aj s niektorými akciami Spojených štátov. Ale od Spojených štátov za to nedostal v podstate nič.“ Nemožno sa vyhnúť dojmu, že Putinove najnovšie kroky sú motivované skôr ekonomickými záujmami a nemienia vystaviť rizikám vzťahy s Washingtonom. Podľa expertky washingtonského Centra strategických a medzinárodných štúdií sa Putin usiluje vyvažovať protichodné ekonomické a politické záujmy doma, čo sa prirodzene odráža aj na zahraničnej politike. Celeste Wallanderová okrem iného hovorí: AUDIO „Myslím si, že inšpirácia a motivácia tejto politiky a týchto vzťahov nie sú namierené proti Spojeným štátom. Majú svoju vlastnú logiku a svoje vlastné výhody a Spojené štáty majú veľmi malé možnosti, ako ich ovplyvniť.“ V podobnom zmysle sa vyslovil v rozhovore s našim moskovským spravodajcom aj expert ruskej nadácie Politika Vjačeslav Nikonov: AUDIO „Pre Rusko sú ekonomické a politické a všetky ostatné vzťahy so Spojenými štátmi oveľa dôležitejšie ako vzťahy s Iránom, Irakom a Severnou Kóreou. Ale zároveň je nepravdepodobné, že sa Rusko vzdá svojich ekonomických záujmov v týchto oblastiach, pokiaľ nebudú v rozpore so záujmami globálnej pospolitosti.“ Názory, podľa ktorých využíva Rusko svoje vzťahy s protivníkmi Spojených štátov, len aby pohnevalo Washington, označil Nikonov za pozostatok Studenej vojny. To môže síce súhlasiť, ale na druhej strane je lepšie byť opatrný, ako neskôr ľutovať. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...