Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       22. august 2002 Saddám Husajn je hrozbou pre celý civilizovaný svet Miroslav Neoveský Včera v texaskom Crawforde, kde George Bush trávi svoju dovolenku, sa americký prezident zišiel s niektorými zo svojich najbližších poradcov. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský. Už v pondelok hovorca Bieleho domu Ari Fleischer ubezpečoval novinárov, že Irak nie je na programe porád prezidenta Busha s členmi zboru jeho poradcov. Už zo zloženia skupiny, ktorá sa zišla s prezidentom to bolo takmer jasné. Jej členmi totiž boli minister obrany Donald Rumsfeld, bezpečnostná poradkyňa Condoleeza Riceová, predseda zboru náčelníkov štábov generál Richard Myers a šéf personálneho štábu Bieleho domu Andrew Card. Minister zahraničných vecí Colin Powell sa na stretnutí v Crawfode nezúčastnil. Z tohto faktu niektorí novinári vyvodzovali, že v neprítomnosti Colina Powella by sa takzvaní „jastrabi“ v Bushovej administratíve mohli priblížiť k rozhodnutiu o prípadnej vojenskej akcii proti irackému režimu Saddáma Husajna. Denník „New York Times“ v stredu dokonca uverejnil článok s nadpisom „Coup de Crawford“, teda „crawfordský puč“, napriek tomu, že bolo všeobecne známe, že na porade sa bude hovoriť najmä o otázkach systému protiraketovej obrany a o modernizácii a reorganizácii ozbrojených síl Spojených štátov tak, aby ich výzbroj, zloženie a príprava zodpovedali výzvam a hrozbám 21-ho storočia. Napriek tomu, že Irak témou porád nebol, museli sa prezident Bush a minister obrany Rumsfeld k tomu vyjadriť, ak nechceli byť nezdvorilí voči novinárom, ktorí túto otázku na improvizovanej tlačovej konferencii vzniesli. Na príslušnú otázku jedného z reportérov George Bush odpovedal: AUDIO „Táto administratíva sa zhoduje v tom, že Saddám Husajn je hrozbou. Nič ma totiž nepresvedčilo o tom, a som si istý, že ani ministra obrany, že je mužom, ktorý je ochotný zriecť sa zbraní hromadného ničenia a že je ochotný byť mierumilovným susedom.“ Americký prezident tiež zdôraznil, že „zmena režimu v Bagdade je v záujme sveta a že spôsob, akým to dosiahnuť, je predmetom konzultácií a dôsledných úvah.“ To viedlo niektorých komentátorov dokonca k domnienke, že americký prezident sa pokúša schladiť špekulácie o prípadnom vojenskom zásahu. Faktom je, že George Bush podčiarkol, že je otvorený všetkým možnostiam a jednou z nich je diplomacia. V Bezpečnostnej rade OSN americký veľvyslanec poukázal opäť na problém, ktorým je, že Bagdad odmieta vyriešiť a osvetliť osud 600 Kuvajtčanov a ďalších štátnych príslušníkov, ktorí sú nezvestní od invázie Iraku do Kuvajtu v auguste roku 1990. Podľa dohody o prímeri vo vojne v Perzskom zálive je Irak povinný prepustiť všetkých vojnových zajatcov. Veľvyslanec John Negroponte k tomu povedal: AUDIO "Napriek zvýšenej medzinárodnej aktivite s Ligou arabských štátov, Organizáciou islamskej konferencie a Európskou úniou, vláda Iraku musí svoje slová o osude týchto nezvestných osôb podložiť aj konkrétnymi činmi a kooperáciou“. Americký veľvyslanec pri OSN, ktorý v súčasnosti predsedá Bezpečnostnej rade, tiež dodal, že otázka nezvestných osôb musí byť vyriešená práve tak, ako otázka návratu medzinárodných inšpektorov. Iba potom bude možné uvažovať o zrušení sankcií proti Iraku. Pravda, napriek súhlasu Bagdadu s podmienkami zmluvy o prímerí a s rezolúciami Bezpečnostnej rady a napriek porážke vo vojne v Perzskom zálive sa Irak pokúša diktovať poradie, v akom by sa malo postupovať. Teda najprv zrušenie sankcií a až potom všetko ostatné. Vraj. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...