|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 7. júl 2008 |

|
|

|
26. august 2002
|
Irak a americká sloboda prejavu
|
Miroslav Neoveský, Washington
|
Aj tento víkend dominovala politickým diskusným reláciám v televízii otázka Iraku a prípadného vojenského zásahu proti režimu Saddáma Husajna. V programe „Meet the Press“ mal jeho moderátor Tim Russert v štúdiu šéfa medzinárodných inšpektorov OSN Hansa Blixa. Na úvod citoval prezidenta Busha, ktorý v stredu okrem iného povedal, že Saddám je hrozbou a že on a jeho vláda sú si v tom zajedno a že sú otvorení všetkým možnostiam, z ktorých jednou je diplomacia. Podľa Hansa Blixa nie je treba, aby inšpektori dostali nový mandát. Ten majú od roku 1991 potvrdený celým radom rezolúcii. Svoje extemporé uzavrel Hans Blix konštatovaním, že je v rukách Iraku predísť ozbrojenému stretu tým, že povolí návrat inšpektorov do krajiny a umožní im ničím nehatený prístup na asi 700 lokalít, ktoré sú podozrivé tak podľa záznamov výzvedných družíc, ako aj podľa informácií spravodajských služieb.
Mnohí experti a aj novinári, oponujúci čo i len myšlienke intervencie v Iraku, výroky aj takých umiernených, akým je aj Hans Blix, a reč uvádzaných faktov ako by nepočuli, či nechceli počuť. Je to však ich právo mať odlišný názor, ako aj možnosť vysloviť ho. Sloboda slova a sloboda prejavu patria v Spojených štátoch medzi tie najchránenejšie hodnoty a práva, a to napriek mnohým excesom. Ako príklad možno uviesť výroky prezidenta černošskej organizácie „Islamský národ“ Luisa Farakhana. Po nedávnom stretnutí s irackým diktátorom v Bagdade na jednej z konferencii v Kalifornii povedal, že „Husajn nie je o nič horší, ako prezidenti Bush, Clinton a Bush starší a podľa spravodlivosti, ako ju chápe on, by mali skončiť pred „norimberským tribunálom“. Ako by zabudol, že Clintona i oboch Bushovcov si zvolili slobodní občania, slobodnej krajiny, v slobodných voľbách, čo sa o Saddámovi sotva dá povedať.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|