[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



28. august 2002

Americko-saudské vzťahy a Irak

Miroslav Neoveský

V rámci neutíchajúcej debaty okolo možného amerického zásahu proti irackému režimu Saddáma Husajna sa americký prezident George Bush stretol včera s veľvyslancom Saudskej Arábie v Spojených štátoch, princom Bandarom bin Sultánom. Predmetom vyše hodinového rozhovoru na prezidentovom ranči neďaleko texaského Crawfordu, však boli aj iné témy. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský.

Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou boli po dlhé roky označované ako vzťahy priateľov a partnerov. Bolo to aj v obojstrannom záujme oboch krajín. Saudská Arábia, najväčší producent ropy sa staral o to, aby ceny „čierneho zlata“ neprekračovali úroveň, ktorá by ohrozila svetové hospodárstvo, a ozbrojené sily Spojených štátov, rozmiestnené aj na území púštneho kráľovstva, boli zasa spoľahlivou ochranou saudských naftových polí.

Pochmúrny tieň na tieto vzťahy vrhla okrem iného aj skutočnosť, že pätnásti z devätnástich únoscov lietadiel, použitých 11. septembra minulého roku ako zbrane hromadného ničenia, boli občania Saudskej Arábie. Niekoľko desiatok rodín obetí, ktoré zahynuli v unesených lietadlách vznieslo proti Riádu žalobu, v ktorej požadujú odškodnenie v celkovej hodnote jedného bilióna dolárov.

K zlepšeniu vzťahov neprispelo ani to, že jedna zo správ poradcov amerického ministerstva obrany, uvádzala medzi nepriateľmi Spojených štátov aj Saudskú Arábiu. Okrem iného aj pre finančnú podporu Saudov extrémistickým islamským skupinám a pre financovanie 2.000 islamských škôl na území Spojených štátov a ďalšej tisícky v Európe, ktorých hlavným cieľom je nastolenie vlády Islamu na celom svete.

V snahe aspoň trocha napraviť tieto pošramotené vzťahy a získať Saudskú Arábiu na stranu Spojených štátov v otázke Iraku pozval George Bush saudského veľvyslanca vo Washingtone na svoj texaský ranč. Lietadlo princa Bandara dostalo dokonca eskortu dvoch stíhačiek F-16, a to nielen pri lete z Washingtonu do Texasu, ale aj z Texasu do Colorada, kde bude saudský veľvyslanec tráviť dovolenku s rodinou v dome, ktorý v Aspene vlastní.

O rozhovoroch prezidenta Busha s veľvyslancom Bandarom toho veľa na verejnosť nepreniklo. Saudský predstaviteľ priletel a odletel z Crawfordu bez toho, aby povedal, čo i len slovo a novinári boli držaní od miesta schôdzky vo vzdialenosti niekoľkých míľ. Krátko po odlete saudského veľvyslanca sa s reportérmi stretol hovorca Bieleho domu Ari Fleischer s veľmi krátkym vyhlásením:

AUDIO
„Pokiaľ ide o Irak, tak prezident zdôraznil, že neurobil nijaké rozhodnutie, že bude pokračovať v konzultáciách so Saudskou Arábiou a ďalšími štátmi o krokoch na Blízkom Východe a krokoch v Iraku. A prezident opäť veľmi jasne vyslovil svoje presvedčenie, že Saddám Husajn je hrozbou svetovému mieru, hrozbou mieru v oblasti, a že svet a oblasť Blízkeho Východu by boli bezpečnejšie a lepšie na tom, bez Saddáma Husajna.“

Zo saudskej strany hovoril k stretnutiu v televíznom interview politický radca saudského veľvyslanca Abdel al-Džubeír, ktorý zdôraznil, že na odmietavom postoji Saudskej Arábie k akémukoľvek zásahu v Iraku sa nič nezmenilo. Podľa neho sa javí reálna možnosť obnovenia inšpekcií v Iraku a tú treba využiť. Tým len prihral „na smeč“ oponentom akejkoľvek akcie, ktorých logika, ako povedal vo svojom prejave v pondelok viceprezident Dick Cheney,“sa zužuje do postoja, že Saddám je síce nebezpečný, ale treba vyčkať až bude ešte silnejší, skôr ako niečo podnikneme.“

Miroslav Neoveský, Washington


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print