|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 13. október 2008 |

|
|

|
30. august 2002
|
Postoj nemeckých politikov k prípadnému útoku na Irak
|
Ján Šalgovič, Mníchov
|
Opakované vyhlásenia amerického viceprezidenta Cheneyho, v ktorých nevylúčil preventívny útok Spojených štátov voči irackému diktátorovi Saddámovi Hussajnovi, sa stali jednoznačne dominantnou zahranično-politickou témou na tohtotýždňovej nemeckej politickej scéne. Z Mníchova sa hlási náš stály spolupracovník Ján Šalgovič.
Ľavicoví berlínski politici sa cítia vo svoje koži. Konečne majú dôvod odmietnuť washingtonské rinčanie zbraňami, konečne môžu ukázať občanom-voličom svoje pacifistické korene. A toto všetko v najhorúcejšej predvolebnej fáze. Ako prvý začal mávať pacifistickou vlajkou sociálno-demokratický kancelár. Gerhard Schröder rezolútne vyhlásil: „Odmietame zmenu cieľa americkej politiky voči Iraku. Sme proti tomu, aby sa zo zorného politického uhla stratila požiadavka medzinárodných inšpekcií zbrojného potenciálu bagdadského režimu. Zásadne odmietamie, že do popredia úvah sa dostáva zmena irackého režimu a zvrhnutie Saddáma Hussajna.“ Na každom predvolebnom zdromaždení Schröder zdôrazňuje: „Pod mojím vedením sa Nemecko nezúčastní na vojne proti Iraku“. V tomto mu verne sekunduje zelený minister zahraničných vecí. Joschka Fischer nemusí presviedčať straníckych kolegov a zelených voličov o správnosti - povedzme - vojenského zásahu v Kosove. Môže teraz - naopak - brojiť proti prípadnej ozbrojenej intervencii Washingtonu.
SPD a Zelení sa cítia ako za „starých čias“, keď boli v opozícii, keď nemali vládnu zodpovednosť, keď mohli hrdo ukazovať svoj pacifistický štít. Otázkou je iba, čo sa stane, keby vyhrali septembrové voľby. Teraz ešte majú - ako píše denník Neue Zürcher Zeitung - „šašovskú predvolebnú slobodu“. Čo však potom? Naďalej odmietať washingtonskú politiku? Hovoriť o „amerických dobrodruhoch“?
Kancelársky vyzývateľ za kresťanské strany si kladie aj tieto otázky. Edmund Stoiber posunul pod dojmom Cheneyho reči postoj k prípadnému útoku na Irak. Jednoznačne povedal, že ako kancelár by ho v prípade prípadov odobril iba vtedy, ak by bola vojenská akcia proti Bagdadu krytá Organizáciou Spojených národov a jej rezolúciami. Odmietol podporiť zásah proti Saddámovi Hussajnovi, ktorý by vykonali iba Spojené štáty. Jasne a jednoznačne sa postavil proti preventívnemu zásahu, ako o ňom hovoril viceprezident Richard Cheney. Edmund Stoiber doslova vyhlásil: „Rozhodovací a vykonávací monopol je v rukách OSN. Samostatné akcie jedného štátu a bez mandátu medzinárodného spoločenstva nie sú s týmto zlúčiteľné“. Kancelársky vyzývateľ za opozičné kresťanské strany pripomenul v tejto súvislosti sľub amerického prezidenta Georga W. Busha, že washingtonská administratíva bude robiť všetky potrebné kroky až po konzuláciách so spojencami. Edmund Stoiber sa teda správa - podľa novín Frankfurter Allgemeine Zeitung - ako keby už prevzal vládne žezlo.
Skrátka: V Nemecku vládne paradoxná situácia. Vláda sa profiluje energickým pacifistickým „Nie!“ k americkým plánom voči Iraku; opozícia sa snaží o prezieravý, s európskymi partnermi skoordinovaný postoj, pričom si necháva dvierka aspoň sčasti pootvorené. Ako kedy SPD a Zelení vedeli, že 22hého septembra stratia moc.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|