Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       30. august 2002 Na zozname teroristických skupín pribudla ďalšia Miroslav Neoveský Východoturkménske islamské hnutie, v skratke ETIM, je prvou ujgurskou separatistickou skupinou, ktorá pribudla na americkom zozname teroristických organizácií. Z washingtonského štúdia Slobodnej Európy hovorí Miroslav Neoveský. Toto rozhodnutie oznámil námestník amerického ministra zahraničných vecí Richard Armitage v pondelok počas svojej návštevy v Pekingu. AUDIO „Po dôkladnom preštudovaní sme usúdili, že ETIM je teroristickou skupinou, ktorá sa dopustila násilných činov proti neozbrojeným civilistom, bez akéhokoľvek ohľadu na to, kto bol postihnutý.“ V stredu predstaviteľ amerického veľvyslanectva v Pekingu komentoval rozhodnutie a okrem iného povedal, že v Sin-tiangu operujúca skupina plánovala útoky aj na americké záujmy v zahraničí, vrátane útoku na veľvyslanectvo Spojených štátov v Kirgizsku. Včerajší článok v denníku „Washington Post“ citoval k tomu kirgizského ministra zahraničných vecí Askara Ajtmatova, podľa ktorého „bolo dôvodné podozrenie, že americké veľvyslanectvo bolo terčom skupiny“, hoci neuviedol nijaké podrobnosti. Americké rozhodnutie prekvapilo mnohých Ujgurov a zahraničných pozorovateľov. Podľa nich zaradenie málo známej skupiny na americký zoznam teroristických organizácii môže mať veľmi negatívne dôsledky pre ostatných moslimských Ujgurov, žijúcich v západočínskej provincii Sin-tiang. Podľa predsedu Východoturkménskeho národného kongresu v Mníchove Envera Cana Ujguri nikdy neboli náboženskými extrémistami. Navyše, po celom svete pôsobí rad ujgurských organizácií, ale skupina ETIM je neznáma a je pochybné, či je dostatočne veľká, aby ju bolo vôbec možné klasifikovať, ako ujgurskú skupinu. K tomu Enver Can v interview pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO „Existujú malé skupiny ľudí, ktoré utiekli najprv do susedných stredoázijských republík a keď tieto začali deportovať Ujgurov späť do Číny, odišli do Pakistanu a Afganistanu. Tam našli útočisko a z najrozličnejších príčin sa pridali k tej či onej skupine v Afganistane.“ Enver Can, ako mnohí iní Ujguri, sa obáva, že americké rozhodnutie podnieti čínsku vládu, aby ešte tvrdšie stíhala Ujgurov a v mene boja proti terorizmu potláčala ich úsilie o národné a kultúrne oživenie. Americké rozhodnutie však vyvolalo ustarostenie aj v radoch medzinárodných organizácií ľudských práv. Hovorkyňa ázijsko-tichomorskej vetvy Amnesty International súhlasí s obavami Envera Cana a dodáva, že čínska vláda už využila medzinárodnú vojnu proti teroru na opodstatnenie represií proti Ujgurom. V rozhovore pre Slobodnú Európu Maya Catsanisová dodala: AUDIO „Istotne sa to zhoršilo po 11-tom septembri. Odhady hovoria o zadržaní približne 3.000 ľudí v období medzi 11.septembrom a koncom minulého roka. Rad z nich bol odsúdený k dlhoročnému väzeniu za takzvané separatistické činy. Bolo aj niekoľko popráv, hoci získať informácie o tom je ťažké, keďže čínska vláda už dlhšie neuverejňuje, kto a kedy bol popravený.“ Podľa hovorkyne Amnesty International by mali byť Spojené štáty veľmi opatrné a nemali by dovoliť, aby režimy ako ten pekinský, zneužívali americký boj proti teroru na potláčanie skupín, túžiacich po nezávislosti a zachovaní ich národnej a náboženskej totožnosti. Ujgurskí aktivisti, ale aj obhajcovia ľudských práv vyslovujú hlboké ustarostenie, že ak Spojené štáty veľmi jasne neodlíšia skupinu ETIM od širšieho ujgurského národnostného hnutia, tak čínska vláda zosilní svoju celosvetovú propagandu proti takzvanému „ujgurskému terorizmu“ a zintenzívni násilie pri potláčaní akéhokoľvek disentu medzi Ujgurmi v provincii Sin-tiang. V tejto súvislosti sa ozvali aj podozrenia, že americké rozhodnutie je súčasťou snáh Washingtonu o naklonenie si Pekingu pri budúcich hlasovaniach Bezpečnostnej rady o Iraku. Čína je jedným z jej piatich stálych členov s právom veta a vehementne oponuje akémukoľvek zásahu proti režimu Saddáma Husajna. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...