Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       3. september 2002 Washington po politických prázdninách Miroslav Neoveský V Spojených štátoch sa život po Labor Day, Dni práce, ktorý je vždy v prvý septembrový pondelok, vracia po letných prázdninách do svojich normálnych koľají. V novembri budú navyše takzvané „polčasové voľby“. Z nášho washingtonského štúdia k tomu hovorí Miroslav Neoveský. Letné prázdniny sa definitívne skončili. Bolo to okrem iného vidno aj na zhustenej premávke na cestách, vedúcich do Washingtonu. Nielen deti a študenti sa vrátili do škôl. Už v nedeľu sa vrátil do Bieleho domu prezident George Bush zo svojej pracovnej dovolenky, ktorú trávil na svojom ranči pri texaskom Crawfode. Dnes po prvý raz zasadá Senát a zajtra obnoví svoje pracovné zasadanie aj Snemovňa reprezentantov. Obe komory amerického Kongresu majú pred sebou viac ako plný program. Pracujú na konečnej forme zákona o zriadení ministerstva vnútornej bezpečnosti, ktoré prezident Bush navrhol už v júni. Pokračuje debata o Iraku a do záverečnej fázy sa dostali aj v Senáte, ako aj v Snemovni reprezentantov práce na konečnej podobe štátneho rozpočtu na finančný rok 2003, ktorý sa začne 1. okróbra. V roku volieb je Labor Day tiež tradičným začiatkom predvolebnej kampane. A tak ani Republikáni, ani Demokrati nestrácali čas a už v pondelok sa začali vzájomne, povedané obrazne, „ostreľovať“. O čosi vyše deväť týždňov rozhodnú voliči o zložení celej Snemovne reprezentantov a o tretine mandátov v Senáte. Okrem toho budú voliť aj guvernérov v 36-tich štátoch. Z historického pohľadu tá strana, ktorej predstaviteľ je dočasným pánom Bieleho domu, v „polčasových voľbách“, teda po dvoch rokoch od nástupu prezidenta, obyčajne stráca mandáty v Kongrese. Tento rok majú Republikáni proti sebe ešte čosi: ich strana strácala kreslá v Kongrese sústavne v posledných troch voľbách. Viaceré prieskumy verejnej mienky však naznačujú, a stratégovia Bieleho domu v to dúfajú, žeby sa tento trend mohol zmeniť. Po 40 rokoch je George Bush totiž prvým prezidentom, ktorý má po dvoch rokoch v úrade vyše 60 percentnú podporu a táto jeho popularita vraj dáva Republikánom malý predstih pred Demokratmi. V Senáte majú Demokrati teraz väčšinu iba jedného hlasu, takže Republikáni potrebujú získať iba jediný mandát, aby opäť mali väčšinu v komore, ktorá brzdila schválenie alebo oslabila niektoré z viacerých zákonov, navrhovaných prezidentom Bushom. V Snemovni reprezentantov sú to zasa Demokrati, ktorí by potrebovali v novembri získať šesť mandátov, aby mali väčšinu v tejto 435 člennej komore. Podľa niektorých prieskumov verejnej mienky v každom z volebných okrskov Republikáni majú istých 216 mandátov a Demokrati 201. Pôjde najmä o 18 kresiel, z ktorých desať držali doteraz Republikáni a tri Demokrati. Zostávajúcich päť mandátov je nerozhodnutých a môžu ich získať kandidáti jednak oboch veľkých strán, ako aj nezávislí. Ešte pred niekoľkými týždňami si boli Demokrati takmer istí svojim víťazstvom v novembrových voľbách. Mnohé pracovalo v ich prospech, osobitne v ekonomickej oblasti, keď americké hospodárstvo sa iba pomaly zotavovalo z vlaňajšej recesie, ako aj zo šoku, spôsobenom teroristickým útokom na New York a Washington. Akoby ani to nestačilo, nekalé účtovnícke praktiky niektorých veľkých korporácií a ich vedúcich manažérov hlboko otriasli dôverou investorov a poslali ceny akcií takpovedac do „vývrtky“. Aj tu sa však situácia začína meniť a Demokratom docháza munícia. Ako inak si vysvetliť, že predseda ich celoštátneho prezídia Terry McAuliffe vyzýval na ďalšie zníženie daní, ktoré by pomohlo rozbehnúť ekonomiku. Doteraz Demokrati obviňovali prezidenta Busha, že to bolo ním navrhnuté a presadené zníženie daňového bremena, ktoré voviedlo krajinu do recesie. Voliči očividne vedia, že zvyšovanie daní nie je liekom a sú proti akémukoľvek zvyšovaniu. Ukázalo sa to veľmi výrazne v primárnych voľbách v štáte Missouri. Voliči tam minulý mesiac odmietli zvýšenie dane z pohonných hmôt, ktorej výťažok sa mal použiť na opravy diaľníc a mostov. Proti bolo 71 percent, za iba 29 percent voličov. Miroslav Neoveský, Washington		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...