Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       4. september 2002 Diskusia o Iraku pokračuje Daniel Raus Mimoriadne diskutovanou medzinárodnou témou týchto dní zostáva naďalej Irak. Amerika a jej spojenci sa pýtajú, čo sú pre a proti prípadnému útoku, a tiež: čo je viac nebezpečné – vojenská akcia alebo nečinnosť? Najnovšie podporil Washington jednoznačnými vyhláseniami britský premiér Tony Blair. Je na americkom prezidentovi, aby rozhodol o tom, či sa má riešiť problém Iraku vojensky. Týmto vyjadrením reagoval minister obrany Spojených štátov Donald Rumsfeld na otázky novinárov, týkajúce sa údajných rozporov v administratíve. Ako dodal, v názoroch nepanujú žiadne podstatné rozdiely. Zdá sa, že to isté platí, čo sa týka demokratickej opozície v Kongrese. Ak George Bush urobí kľúčové rozhodnutie, môže rátať s tým, že Amerika bude stáť za ním. Rozhodnutie ale ešte nepadlo. Donald Rumsfeld však upozornil, že postoje Iraku neveštia nič dobré: AUDIO: „Nevidel som z ich strany žiadne náznaky súhlasu s čímkoľvek, okrem trikov typu „mohli by sme urobiť toto alebo tamto“, a hry s medzinárodným spoločenstvom, pri ktorej sa udiera na správnu strunu, aby sa získal čas“. Hra na mačku a myš ale zjavne nebude trvať večne. Už v roku 1998, keď Irak vypovedal zbrojných inšpektorov OSN, bol Washington odhodlaný vojensky zasiahnuť. Bagdad vtedy odvrátil útok doslova v hodine dvanástej prísľubom, že inšpektori sa môžu vrátiť. Britský premiér Tony Blair vtedy povedal: nabudúce už nebudú žiadne rokovania, iba akcia. Rokovaní bolo ale množstvo a všetko bolo bezvýsledné. Teraz speje príbeh Husajnovho režimu zrejme ku koncu. Netreba ale predbiehať udalosti. Ak je Amerika zjednotená, otázkou sú európski spojenci. A tí váhajú, alebo sú otvorene proti. Hlasom na púšti je v tomto smere britský premiér Tony Blair. Ako jediný vyhlasuje, že Washington treba podporiť: AUDIO: „Američania nerobia chybu nastolením tejto otázky. Naopak, je to správne. A dôvodom, prečo ju riešime spolu s nimi, nie je žiadna nemiestna lojalita ani slepá oddanosť. Je jednoducho správne to urobiť“. Tony Blair pritom zdôrazňuje, že iracký režim je naozaj nebezpečný, a to nielen krutým potláčaním domácej opozície či kurdskej menšiny. Má na svedomí milióny obetí z čias vojny proti Iránu, inváziu do Kuvajtu či útoky na Izrael. Podľa Tonyho Blaira predstavuje tento režim hrozbu aj ďaleko za svojimi hranicami: AUDIO: „Ak im dovolíme pokračovať v porušovaní rezolúcií, stanú sa hrozbou nielen v oblasti, ale aj v širšom svete. Povedzme to otvorene: nie je to iba problém Spojených štátov. Je to aj problém Británie a sveta. Amerika by mu preto nemala čeliť sama. Mali by sme mu čeliť spoločne“. Dodajme, že postoj Tonyho Blaira je odvážny, pretože ide proti domácej verejnej mienke. Do istej miery sa bojuje práve o ňu. Jednoznačné vyhlásenia britského premiéra totiž odštartujú na ostrovoch vážnu diskusiu. A ak sa v nej Briti nakoniec pripoja k Američanom, dá sa očakávať aj zmena postoja u ďalších európskych spojencov. V takom prípade by sa asi zmenila aj situácia v OSN. Premiér Tony Blair je však odhodlaný podporiť Američanov aj bez širšej koalície: AUDIO: „Bolo by samozrejme lepšie, keby medzinárodné spoločenstvo stálo opäť pri nás. Dôležité ale je (keďže ide o celosvetový problém), aby OSN bola zdrojom riešenia problému, nie nástrojom na to, aby ho mohli ľudia obísť“. Iracká diplomacia sa snaží získať na svoju stranu členov Bezpečnostnej rady OSN, predovšetkým Rusko. Vysiela tiež do európskych krajín svojich zástupcov, ktorí tam majú vysvetľovať jej postoje. Ešte väčšia ofenzíva je nasmerovaná na arabské štáty. A hlavne, pripravuje sa na to, že pustí inšpektorov OSN opäť do krajiny. To naznačil šéf parlamentu Sadún Hammádí: AUDIO: „Prídu právne aj politické rozhodnutia, a tiež rozhodnutia, týkajúce sa mobilizácie verejnej mienky v arabskom svete aj v cudzine, najmä v Európe“. Do celého procesu vstupuje samozrejme aj generálny tajomník OSN Kofi Annan, ktorý vidí jedinú nádej v návrate zbrojných inšpektorov do Iraku. O nutnosti tohto kroku presviedčal vicepremiéra Taríka Azíza. Aj po rozhovoroch však konštatoval, že nič nepôjde hladko: AUDIO: „S ohľadom na históriu inšpekcií bude Irak žiadať, aby teraz prebiehali inakšie. A s ohľadom na hrozbu vojenskej akcie si Tarík Azíz nie je istý, čo by povolenie inšpekcií vlastne zmenilo“. Postoj irackej diplomacie sa opiera o tvrdenie, že o návrate zbrojných inšpektorov nemá zmysel uvažovať, ak sa Washington už rozhodol zaútočiť. Nech teda najskôr odvolá svoje hrozby, a potom sa môže hovoriť o inšpektoroch. Inými slovami, snaží sa odvádzať pozornosť od skutočného problému, ktorým je už roky iracké nerešpektovanie rezolúcií OSN – práve o zbrojných inšpektoroch. Asi ako keby ste prekročili maximálnu rýchlosť a policajta žiadali, aby sa vám prestal vyhrážať pokutou. Nuž ale, v medzinárodnej politike je aj to možné. Iracký režim sa teda správa, ako keby nebolo o 5 minút 12. A v tom zrejme spočíva jeho fatálny omyl. O chvíľu totiž bude 12 a 5 minút. A to bude už naozaj neskoro.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...