|
|
| |
|
Dnes je utorok, 7. október 2008 |

|
|

|
4. september 2002
|
Spojené štáty a „svetový summit“ v Johannesburgu
|
Miroslav Neoveský
|
Amerika a administratíva prezidenta Georgea Busha osobitne boli terčom kritiky a protestov aj na konferencii OSN o trvale udržateľnom rozvoji. Z washingtonského štúdia Slobodnej Európy hovorí Miroslav Neoveský.
Americký prezident George Bush na takzvaný „svetový summit“ v juhoafrickom Johannesburgu nešiel, ale poveril ministra zahraničných vecí Colina Powella, aby reprezentoval Spojené štáty. Podľa mnohých kritikov Washingtonu tým vraj dal najavo, že otázky trvale udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia nepatria medzi jeho a priority jeho vlády. Je to ale naozaj tak? V predposledný deň konferencie minister Colin Powell povedal:
AUDIO
„Prezidentovi Bushovi a Američanom už dávno záleží na trvalo udržateľnom rozvoji. Americká duša hlboko túži pomôcť ľuďom vybudovať lepší život pre nich a pre ich deti. Vždy sme súhlasili s tým, že naša prosperita je závislá na prosperite iných obyvateľov našej planéty.“
Mnohí z delegátov konferencie a predstaviteľov „zelených“ kritizovali, že dohoda dosiahnutá v Johannesburgu nejde dosť ďaleko a znevýhodňuje chudobné krajiny. Napríklad v časti o energetike sa nehovorí o konkrétnych percentách, o ktoré by mali rozvinuté krajiny zvýšiť svoju produkciu energie z obnoviteľných, a nie fosílnych zdrojov. Pokiaľ ide o Spojené štáty, tak tie oponovali akémukoľvek stanoveniu percent alebo časových rozvrhov najmä pre obavy z obrovských nákladov, ktoré by si dodržiavanie stanovených kvót vyžiadalo. Už dnes ale čerpajú Spojené štáty 11 percent spotreby energie z obnoviteľných zdrojov (väčšinu z nich tvoria hydroelektrárne), ktoré však mnohým nie sú „dosť zelené“.
Keď prezident Bush oznámil, že Spojené štáty odstupujú od Kjótskeho dohovoru, zniesla sa na Ameriku nie spŕška, ale priam búrka kritiky. Prezident Bush to odôvodnil tým, že podkladom dohovoru nie sú ani tak poznanie a vedecký doložené fakty, ale ideológia. Odmietnutie Kjótskeho dohovoru však istotne neznamená, že Spojené štáty nerobia v oblasti ochrany životného prostredia nič. Na konferencii v Johannesburgu Colin Powell k tomu povedal:
AUDIO
„Spojené štáty podnikajú opatrenia voči enviromentálnym výzvam, vrátane globálnych klimatických zmien. Sme zaviazaní nielen k rétorike či rozličným cieľom, ale aj k zavedeniu miliardového programu na rozvoj a zavedenie technológií, smerujúcich k zmierneniu skleníkových emisií.“
Hoci Colin Powell hovoril o konkrétnom programe, na ktorý bola uvoľnená miliarda dolárov, tak táto pasáž jeho prejavu bola prerušená pokrikmi protestujúcich v konferenčnej sieni. Na rozdiel od toho oznámenie kanadského premiéra Chrétiena, že požiada parlament, aby Kjótsky dohovor ratifikoval ešte v tomto roku, sa stretlo s burácajúcim potleskom práve tak ako náznak, vyslovený z radov ruskej delegácie, že tak urobí aj Rusko.
Nezaujatému pozorovateľovi tiež musí udrieť do očí, že v televíznych záberoch z oblastí núdze a biedy, na ktorých pracovníci humanitárnych organizácii rozdeľujú potravinovú a inú pomoc, je väčšina vriec a iných kontajnerov označená tromi písmenami – USA, a nie dvoma UN pre United Nations, teda OSN. Nikomu to nevadí, dokonca ani radikálnym moslimom, napríklad v Afganistane, v Somálsku, či inde v Afrike.
Miroslav Neoveský, Washington
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|