|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
6. september 2002
|
Prezident Bush predkladá irackú kauzu americkému ľudu a svetu
|
Miroslav Neoveský
|
Vojna proti Iraku istotne nie je v dohľade, ak k nej vôbec dôjde. Prezident Bush však napriek tomu rozvinul svoju kampaň, ktorej cieľom je presvedčiť americký ľud a medzinárodnú pospolitosť, že proti Bagdadu treba čosi robiť. Z nášho washingtonského štúdia hovorí Miroslav Neoveský.
Podľa mnohých pozorovateľov stojí prezident Bush pred veľmi ťažkou, ak nie syzifovskou úlohou. Rad členov amerického Kongresu, európskych spojencov a predstaviteľov arabského sveta sú proti akémukoľvek vojenskému zásahu proti Iraku a osobitne proti jednostrannému preventívnemu úderu, ako o ňom hovoril viceprezident Dick Cheney. Ak sa však prezidentovi Bushovi podarí nájsť kompromis medzi pozíciami viceprezidenta Cheneyho a ministra zahraničných vecí Colina Powella, ktorý nalieha na návrat medzinárodných inšpektorov do Iraku, tak by sa prezidentovi Bushovi mohla naskytnúť možnosť úderu proti Iraku a to dokonca s požehnaním sveta.
Pravda za predpokladu, že svet bude prístupný dôkazom, a to nielen verbálnym, ako o tom v interview pre austrálsku televíziu hovoril bývalý šéf inšpektorov OSN, veľvyslanec Richard Butler. Podľa neho Saddám Husajn:
AUDIO
„Má tieto zbrane a odvtedy, čo pred štyrmi rokmi vyhodil mňa a naších inšpektorov, ich vyrobil ešte viacej. O tom nemám ani štipku pochybností. Spojené štáty tiež hovoria, že majú dôkazy, ktoré by opodstatnili preventívny úder. Verím, že tieto dôkazy existujú, že ich majú a myslím si, že by ich mali predložiť svetu“.
Kto pochybuje o slovách bývalého šéfa inšpektorov OSN, ten si môže prečítať článok v dnešnom New York Times. Podľa článku skupina inšpektorov pri štúdiu leteckých a satelitných snímok a pri ich porovnávaní so snímkami spred štyroch rokov, ktoré urobili inšpektori OSN priamo na miestach v Iraku, zistila nápadné zmeny v nukleárnych areáloch, ako aj pribudnutie nových stavieb, ktorých účel nie je vysvetlený. Podľa Hansa Blixa, šéfa nového tímu inšpektorov OSN, schváleného Bezpečnostnou radou, ktorý pozostáva zo 63 vedcov a expertov z 27-mich krajín, Irak tiež nehlásil Medzinárodnému úradu pre atómovú energiu dovoz predmetov a zariadení duálneho použitia, ani nukleárneho paliva. Podľa radu rezolúcií OSN je to však povinný nahlásiť.
Pred niekoľkými dňami George Bush sľúbil, že bude konzultovať s americkým Kongresom a súčasne aj so spojencami a priateľmi Spojených štátov. Jedno i druhé už začal plniť. Už v stredu sa zišiel v Bielom dome s predstaviteľmi vedenia amerického Kongresu. Včera viceprezident Cheney, minister obrany Rumsfeld a riaditeľ CIA Tenet informovali na stretnutí za zatvorenými dverami v Pentagone skupinu 20 senátorov a neskôr sa minister obrany spolu s viceprezidentom zišli na dôvernej schôdzke s vedením Kongresu. K tomu senátorka Diana Feinsteinová včera vo Washingtone povedala:
AUDIO
„Vítam nedávne vyhlásenie prezidenta Busha, že sa bude usilovať o získanie súhlasu Kongresu pre prípadné použitie sily v Iraku. Myslím si, že akákoľvek akcia proti Iraku v súčasnosti, bez podpory spojencov, bez podpory Spojených národov a bez pádnej kauzy pre spravodlivú vec, by bola tak morálne nesprávna, ako aj politicky chybná.“
Dnes mal prezident Bush na programe telefonické rozhovory s hlavami štátov troch stálych členov Bezpečnostnej rady, Ruska, Francúzska a Číny, Vladimírom Putinom, Jacquesom Chiracom a Ťiang Ce Minom. Mnohí pozorovatelia to považujú za pokus amerického prezidenta zabezpečiť, aby pri prípadnom hlasovaní o ďalšej rezolúcii Bezpečnostnej rady, ani Rusko, ani Francúzsko a ani Čína nepoužili právo veta. Sú to však predčasné dohady. Oveľa viacej zrejme napovie prejav Georgea Busha na otváracom zasadaní Valného zhromaždenia OSN v New Yorku na budúci štvrtok.
Miroslav Neoveský, Washington
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|