[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



9. september 2002

Rok po 11. septembri diskutuje Amerika o Iraku

Martin Votruba

Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o pribúdajúcich varovaniach Bieleho domu pred irackým nebezpečenstovm a o mieste diskusie o obrane v predvolebne kampani.

Jednou z hlavných tém na víkdneových rozhovoroch amerického prezidenta Georgea Busha s britským premiérom Tonym Blairom boli možnosti, ako zaistiť, aby Irak neohrozil iné krajiny zbraňami hromadného ničenia. Predstavitelia Bieleho domu po Blairovom odlete vystúpili v mnohých televíznych rozhovoroch a argumentovali za vojenský zásah. V pondelok prezident Bush o tejto záležitosti rokuje s kanadským premiérom Jeanom Chrétienom.

Podľa amerických predstaviteľov pribúda dôkazov, že Irak vyvíja jadrovú bombu. Neoficiálne uvádzajú, že v poslednom roku sa Irak opakovane usiloval nakúpiť materiál využiteľný pri obohacovaní uránu, čo je okrem iného potrebné, aby sa z neho mohla vyrobiť nukleárna zbraň. Viceprezident Dick Cheney povedal, že existujú informácie o jednej takej zásielke a že materiál sa môže do Iraku dostávať mnohorakými neznámymi cestami. Minister obrany Donald Rumsfeld pripomenul teroristický útok z vlaňajšieho septembra, pri ktorom by podľa neho nezahynulo asi 3000 ľudí, ale desaťtisíce, keby útočníci mali k dispozícii zbrane hromadného ničenia. Za rovnako nebezpečnú pokladá situáciu britský premiér Blair.

Washington aj Londýn sa v tomto názore rozchádzajú s európskymi spojencami. Tí naďalej odporúčajú úsilie obnoviť v Iraku kontrolu zbrojenia inšpektormi Organizácie spojených národov, ktorú Bagdad už takmer 4 roky odmieta. Členovia Bushovho kabinetu síce uvádzajú, že ak padne rozhodnutie o vojenskom zákroku, Spojené štáty budú postupovať aj bez Európy, pretože ide o ochranu ich vlastnej krajiny; no Biely dom by bezpochyby dal prednosť širšiemu spojenectvu a pokiaľ možno aj mandátu OSN. Aj keď ten sa dnes zdá pre odpor členov Bezpečnostnej rady Ruska a Číny málo pravdepodobný, Biely dom sa oň chce usilovať naďalej. Prezident Bush prehovorí v OSN vo štvrtok. Zástupcovia Bieleho domu zároveň uvádzajú, že rozhodnutie o vojenskom zákroku zatiaľ nie je prijaté a že sú rôzne odhady toho, dokedy by sa Iraku mohlo podariť vyrobiť prvú jadrovú bombu.

Kým odborníci na stratégiu viackrát odhadovali, že prípadný americký vojenský zásah v Iraku by mohol byť pripravený najskôr do decembra alebo januára, diskusia o ňom sa tu stáva súčasťou predvolebnej kampane. V čase pokračujúcich pochybností o hospodárskom vývine a nespokojnosti vyše polovice Američanov, ktorí prišli o časť úspor investovaných na burze, je obrana krajiny pred nebezpečenstvom témou, ktorá pomáha prezidentovej republikánskej strane a proti ktorej opozícia argumentuje len s ťažkosťami.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print