|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
9. september 2002
|
11. september: najsmutnejšie výročie 21. storočia
|
Daniel Raus
|
Na stredu vychádza najsmutnejšie výročie 21.storočia – uplynie presne rok od teroristických útokov na New York a Washington. Padajúce mrakodrapy sa stali univerzálnym symbolom, platným pre celý svet. Priam bytostne sa pritom tragédia z 11.septembra dotýka západnej civilizácie, alebo ak chcete: našej západnej civilizácie. Aj Slovensko sa predsa hlási k hodnotám slobody, demokracie, ľudských práv a rovnosti všetkých občanov pred zákonom.
Všade okolo nás budú teda opäť obrazy lietadiel, ktoré zmenili šialení islamskí teroristi na smrtiace zbrane. Obrazy padajúcich gigantov a utekajúcich Newyorčanov. Obrazy záchranárov, zúfalo hľadajúcich v troskách aspoň jednu obeť, ktorá mohla prežiť. Obrazy ľudí, vyjadrujúcich ohromnú solidaritu a obdivuhodné odhodlanie bojovať proti najväčšej hrozbe našich čias.
Po roku možno vidieť všetko aj s určitým odstupom. Potvrdil sa predpoklad, že terorizmus sa nedá rýchlo poraziť. Vojna proti nemu bude možno trvať možno dlhšie, ako vojna studená. Potvrdilo sa aj to, že podstata terajšieho globálneho zápasu je duchovná. Potvrdilo sa, že na zničenie teroristov nestačia zbrane. Podobne ako v prípade nacizmu, komunizmu a mnohých iných „izmov“ je potrebné poraziť predovšetkým ideológiu nenávisti, a na to tanky, ponorky a lietadlá jednoducho nestačia.
Ponúka sa teda prímer so studenou vojnou. Aj vtedy sa paradoxne ukazovala krehkosť a obrovská sila demokracie. Komunisti využívali slobodu na Západe a tajne tam podporovali všetko zlé, čo mohli. Doma pritom vládli železnou päsťou. Nakoniec sa ale ich ríša zla zosypala ako domček z karát.
Bolo z toho veľké ponaučenie, ktoré si nezobrali k srdcu islamskí teroristi. Podobne ako komunisti, veria v čosi ako dejinnú nutnosť zániku západnej, či ako oni hovoria, „kresťanskej“ civilizácie. Ich ideológia napriek tomu nemá šancu. Zvíťaziť by mohla iba v jedinom prípade: keby Západ opustil hodnoty, na ktorých stojí a vnútorne sa rozložil. Potom by jeho sila padala ako newyorské mrakodrapy a teroristi by si mohli vymieňať radostné telefonáty. Hlavné zbrane sú teda stále rovnaké. Sú nimi aj teraz: sloboda, demokracia, ľudské práva a rovnosť nás všetkých pred zákonom. Tento základ možno opustiť, ale nemožno ho pohnúť.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|