Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       10. september 2002 11. september nie je začiatkom dejín, ale môže byť zlomovým historickým momentom Ivan Štulajter Po teroristických útok na Spojené štáty sa z viacerých strán ozvalo, že svet už bude iný. Niet pochýb, že táto tragická udalosť zasiahla a zmenila osobný život mnohých ľudí na celom svete – zmenila však svet? Hoci sa v predvolebných prejavoch Georgea Busha v súvislosti s Balkánom objavili tóny, oživujúce spomienky na niekdajší americký „izolacionizmus“, okolnosti tak ako už viackrát v minulosti postavili Ameriku do centra svetového diania. Prezident Bush musel znovu definovať priority svojej politiky. Na prvom mieste sa objavila vojna s terorizmom: Audio: „Rozhodnosť nášho ľudu je teraz skúšaná. Ale neurobíme chybu. Ukážeme svetu, že obstojíme v tejto skúške. Boh nám žehnaj.“ Aj pred 11. septembrom bolo zjavné, že po páde železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu sú Spojené štáty z hľadiska vojensko-politického a ekonomického potenciálu jedinou mocnosťou na svete. O to naliehavejšie sa vynárali otázky, ako s touto prevahou táto krajina, majúca v úcte ľudské práva a slobodné podnikanie, naloží. Útoky na Svetové obchodné centrum a americké ministerstvo obrany tieto otázky presunuli z roviny úvah a špekulácií do praktickej politiky. Výsledky doterajšieho protiteroristického ťaženia sú plné paradoxov. Ruský prezident Putin 11. september uchopil ako príležitosť nadviazať úzku spoluprácu zo Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou. Rusku sa tak zväčšil manévrovací priestor na geopolitickej šachovnici, ako aj prílev peňazí zo zahraničia, napríklad na demontáž jadrových hlavíc v rámci znižovania jadrového arzenálu. Zároveň sa takmer úplne vyparila západná kritika Ruska za jeho krvavú politiku v Čečensku. Pred 11. septembrom tomu bolo inak. Zmäkčenie kritérií, ktoré v záujme udržania protiteroristickej aliancie a, samozrejme, bojových operácií v Afganistane, musela urobiť Amerika, sa však netýka len Ruska. Treba hovoriť napríklad aj o Číne, Saudskej Arábii, či autoritatívnych režimoch v krajinách strednej Ázie, spomeňme Tadžikistan či Uzbekistan. To je ďalší paradox, keď sa demokratické ideály relativizujú a potreba sebaobrany v mene ochrany týchto ideálov absolutizuje. Azda najväčší paradox však možno badať vo vzťahoch medzi Spojenými štátmi a ich spojencami v Európe. Zatiaľ čo po útoku stála západná Európa plece pri pleci s Amerikou, neskoršie sa objavili mnohé spory napríklad ohľadom liberalizácie obchodu s oceľou či Medzinárodného trestného tribunálu OSN pre vojnové zločiny, ktorého jurisdikciu Amerika neuznáva. No najväčší zádrheľ nastal vtedy, keď prezident Bush bez konzultácie s európskymi spojencami označil Irak, Irán a Severnú Kóreu za os zla. Z tejto metafory totiž nebolo a vlastne ani nie je jasné, či okrem vojny na území Afganistanu čaká Západ vojna aj na celej osi zla. Analytička Jessica Mathewsová súdi, že odvtedy sa vzťahy medzi Európou a Amerikou zhoršujú: Audio: „S ohľadom na to, ako sa rozšíril rozsah vojny proti terorizmu na Bushovu „os zla“, vrátane reálnej možnosti vojny s Irakom, čo si naozaj nezískava podporu Európanov, a s prihliadnutím na rozpory v otázke Medzinárodného trestného tribunálu OSN, povedala by som, že vzťahy medzi USA a Európou sú podstatne horšie, ako boli pred 11. septembrom.“ Ak je to tak, bol by to azda najparadoxnejší dôsledok teroristických útokov, pretože niet prirodzenejšieho partnerstva, než je to euroatlantické. Na druhej strane pnutie medzi Amerikou a spojencami v Európe nie je ničím novým. V minulosti sa neraz medzi brehmi Atlantiku zaiskrilo. Súčasné transatlantické nedorozumenia môžu byť dokonca produktívne už len preto, že iným spôsobom osvetľujú otázku politickej homogenity Európskej únie a z hľadiska Spojených štátov zas otázku staršieho dáta, akých pravidiel sa má držať jediná superveľmoc v čase, keď globálny nie je len kapitál, ale aj terorizmus. Ak teda stojí otázka tak, či a ako tragické udalosti v Spojených štátoch spred roka zmenili svetový poriadok, pri odpovedi sa nemožno zaobísť bez analýzy trendov, ktoré boli badateľné už pred teroristickými útokmi. Inými slovami, 11. september nie je začiatkom dejín, ale môže byť zlomovým historickým momentom. Na závery je však ešte priskoro.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...