Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       11. september 2002 Nemecko a prvé výročie útoku na WTC a Pentagon Ján Šalgovič Po útoku na new-yorské dvojičky a Pentagon sa Nemecko nachádzalo v šoku. Celá berlínska politická elita sa ako jeden muž postavila za Spojené štáty a za boj proti medzinárodnému terorizmu pod americkou vlajkou. Sociálno-demokratický kancelár Gerhard Schröder hovoril o „neohraničenej solidarite“ Nemecka so Spojenými štátmi. Bundeswehr sa v rámci svojich schopností a možností zúčastnil na zásahu proti al-Káide v Afganistane. Nemeckí vojaci sú súčasťou medzinárodných jednotiek, zabezpečujúcich poriadok v Kábule. Postupom času sa však na diplomatickom obzore začali vynárať názorové rozdiely medzi ľavicovou berlínskou koalíciou a washingtonskou administráciou. Nemeckí vládni politici začali tvrdiť, že americkí predstavitelia sú priveľmi jednostranní, že neberú do úvahy náhľady svojich transatlantických spojencov. Z mierneho ohníka sa stal medzičasom ozajstný dvojstranný zahranično-politický požiar. Kto a ako ho uhasí, nie je zatiaľ jasné. O čo ide? Kancelár Gerhard Schröder začal v poslednom čase jednoznačne vyhlasovať, že Nemecko sa pod jeho vedením nezúčastní na akcii proti Iraku. Dôvodí, že Spojené štáty zmenili politický cieľ a že tento krok nekonzultovali s jeho kabinetom. Schröder hovorí, že dosiaľ bolo jediným zámerom presadiť medzinárodné inšpekcie pod zástavou OSN, ktoré by skontrolovali, či je bagdadský režim v stave vyrábať zbrane hromadného ničenia. Dodáva, že keď americký prezident George W. Bush teraz podčiarkuje potrebu zhodiť Saddáma Hussajna z diktátorského kresla, potom ide o politický zámer (a prípadnú vojenskú akciu), ktorá nie je krytá ani OSN ani medzinárodným právom. Navyše, zdôrazňuje, že Nemecko sa za jeho kancelárstva nezúčastní na zásahu proti Iraku, ani keď sa zaň vysloví Bezpečnostná rada OSN. Spočiatku sa zdalo, že ide výlučne o predvolebný Schröderov ťah, zameraný na mobilizáciu sociálno-demokratických voličov, znechutených doterajším priveľkým vládnym pragmatizmom. Teraz je vlastne jedno, aké boli prvotné Schröderove pohnútky: Kancelár sám seba zatlačil do kúta a ak by sa odtiaľ pohol – v prípade volebného víťazstva 22hého septembra – smerom k podpore prípadnej akcie proti Saddámovi Hussajnovi, stratil by v očiach svojich voličov celé politické renomé. Kancelársky vyzývateľ za konzervatívne kresťanské strany je vo svojich vyjadreniach opatrnejší. Edmund Stoiber takisto odmieta americký zásah bez súhlasu OSN. Súčasne však apeluje na jednotný európsky postoj a v prípade prípadov nevylučuje nemeckú účasť, ak by bola krytá rezolúciou Bezpečnostnej rady. A tak 11ty september prebieha v Nemecku za rozpoltených podmienok: Obyvatelia si pripomínajú útok arabských teroristov na Svetové obchodné centrum a Pentagon. Spomínajú na pocit hrôzy, ktorý ich zaplavil presne pred rokom. V televízii bežia špeciálne relácie a diskusie za účasti naslovovzatých odborníkov. Na strane druhej sa ľavicová polovica politickej špičky snaží profilovať pacifistickými rečami. Nevadí jej pritom, že americko-nemecké vzťahy sa nachádzajú neďaleko bodu mrazu. Či naozaj Schröder povie rezolútne „Nie!“, ak by išlo do tuhého, to sa netrúfa povedať ani ten najznámejší nemecký politický jasnovidec.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...