Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. september 2002 Ekonomika rok po Ivan Štulajter Americká ekonomika pred teroristickými útokmi 11. septembra nebola práve v najlepšej kondícii. Po neobvykle dlhom raste počas poslednej dekády minulého storočia sa celkom logicky objavilo vyčerpanie. Prezident Georg Bush, ktorý vystriedal v Bielom dome Billa Clintona, videl východisko v znížení daní. Od tohto fiškálneho opatrenia sa očakávalo zvýšenie spotreby domácností. Jej úroveň totiž v Amerike zohráva kľúčovú rolu či už pri konjuktúrach alebo recesiách. Centrálna banka, vedená Alanom Greenspanom, pokúšajúca sa o takzvané „mäkké pristátie“ prehriatej americkej ekonomiky z 90.tych rokov, riešenie naopak nachádzala v postupnom znižovaní úrokových sadzieb. Do makroekonomických sporov o spôsoboch liečby sa primiešalo vytriezvenie akciových trhov, ktoré v minulosti precenili mnohé firmy z technologického sektora. Logicky aj tu dochádzalo k bolestivým korekciám. A potom sa na nebi objavili tie vražedné lietadlá... Podľa OECD sa tesne po teroristických útokoch vyskytli najpesimistickejšie predpovede vývoja ekonomiky v novodobej histórii. Zastavila sa newyorská burza, ochabla letecká doprava a cestovný ruch. Burza však o týždeň bola otvorená opäť. Jej šéf Richard Grasso pri tejto príležitosti v spoločnosti newyorských požiarnikov pevným hlasom vyhlásil: Audio: „Náš národ sa spojil, tak ako v minulosti. V čase vojny aj hospodárskych ťažkostí sme jedna krajina odhodlaná a jednotná v rozhodnutí nájsť, potrestať a zničiť tých, ktorí spáchali tento strašný čin proti nášmu veľkému národu.“ Pod utlmenie počiatočného šoku, ktorý sa prelieval do pesimistických predpovedí budúcnosti, sa zásadným spôsobom podpísali najsilnejšie centrálne banky, ktoré vtedy znížili kľúčové úrokové sadzby. Napriek stratám, ktoré postihli už spomínaný letecký priemysel či poisťovníctvo, OECD nedávno skonštatovala, že priame ekonomické dôsledky, spôsobené útokmi na Spojené štáty, už z veľkej časti vymizli. Podľa štatistických údajov ekonomický vývoj za posledný rok za Veľkou mlákou, ako aj v Európe bol v porovnaní s pôvodnými predpokladmi dokonca lepší. Určité problémy najsilnejšej ekonomiky sveta, ktoré sa však následne stávajú problémom každej ekonomiky, tú slovenskú nevynímajúc, však zostávajú. V tejto súvislosti sa hovorí o tom, že americké hospodárstvo viac ako udalosti z 11. septembra poškodili škandály podvodného účtovníctva, ktoré odštartoval krach energetického obra Enron. No aj odhalenia nekalých účtovných praktík, ktoré sú napokon očistnou kúrou v ekonomike, dnešné problémy nevysvetľujú absolútne. Zdá sa, že sme svedkami viacerých faktorov, pôsobiacich súčasne: Reč je o únave americkej ekonomiky po dlhom období rastu, o korekciách „nafúknutých“ akciových trhov, o účtovných škandáloch, ale i o boji s terorizmom a ťažkej otázke útoku na Irak, ktorá, navyše, narušuje transatlantické partnerstvo. Bolo by nenormálne, kedy sa toto všetko nepretavilo do psychiky ľudí, a následne do ich ekonomického správania sa, očakávaní, plánovania, do ich spotreby a úspor. Dnešné obavy z budúcnosti však nič nezmenia na tom, že ekonomická aktivita je neoddeliteľnou súčasťou každého človeka - nech už žije na Manhattane alebo v amazonskom pralese. Dá sa z toho odvodiť to, že aj v tých najväčších hospodárskych ťažkostiach je obsiahnutý prvok ich prechodnosti. To je tá lepšia správa. Tej zas konkuruje fakt, že prechodné sú aj obdobia rastu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...