Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       11. september 2002 Boj s terorizmom je pre Slovensko skôr teóriou Milan Žitný Komentáre k prvému výročiu teroristického útoku organizácie Al-Káidy na Spojené štáty americké takmer v úplnej zhode konštatujú, že po 11.septembri 2001 sa svet zmenil. Tento postreh je neveľmi presný, skôr by sa dalo povedať, že sa zmenil pohľad na svet a otázky bezpečnosti. V strednej Európe je ale veľmi aktuálna otázka, či sa aj v tomto regióne zmenil pohľad na bezpečnosť a potrebu obrany pred teroristickými útokmi. Odpoveď je skôr negatívna a príkladom môže byť aj Slovensko, ktoré chce byť síce členom NATO, ale v posledných dňoch ukázalo, že stále má vážny problém udržať niektoré bezpečnostne a spravodajsky citlivé informácie v tajnosti tak, aby sa dali efektívne využiť práve v boji s terorizmom a politickými režimami, podporujúcimi medzinárodný terorizmus. Denník Pravda priniesol informácie, že v utečeneckom tábore v Adamove sa nachádza Iračan, ktorý o sebe tvrdí, že bol telesným strážcom syna irackého vodcu Saddáma Husajna Udaja. Podľa denníka sa tieto informácie preverujú, ale doterajšie skutočnosti majú potvrdzovať totožnosť tohto človeka. Únik takejto informácie spravodajského významu prináša viacero rizík. Iracké tajné služby už teraz vedia, kde sa bývalý telesný strážca nachádza. Tým sa Slovensko dostáva do zorného poľa ich záujmu. Takáto zvýšená pozornosť je na škodu nielen osobe telesného strážcu, ktorý je nepochybne nositeľom dôležitých informácií, ale aj krajine, v ktorej sa nachádza. Zároveň zverejnenie informácií skomplikuje ďalšie vyťažovanie takejto osoby, ktorá sa dostáva do pozície potenciálneho cieľa. Slovensko ako kandidát na člena NATO si naviac aj poškodil povesť - príslušné inštitúcie USA si musia klásť logicky otázku, aká je miera spoľahlivosti slovenských bezpečnostných a spravodajských útvarov. Pred troma rokmi sa s podobným problémom potýkala Česká republika, keď vtedajší minister zahraničných vecí Jan Kavan informoval médiá, že na území ČR sa nachádza iracký spravodajský dôstojník, ktorý bol v tom čase objektom záujmu britskej spravodajskej služby. Kavan zverejnil naviac aj meno oficiálneho styčného dôstojníka britskej rozviedky MI-6 v Prahe. České médiá mali síce postarané o zaujímavú tému, česká vláda však mala jeden vážny problém - spochybnenie dôveryhodnosti pri narábaní s citlivými informáciami, ktoré neboli výlučne jej vlastníctvom. Veľká Británia a USA nemohli byť zverejnením týchto skutočností nadšené. Pritom britský spravodajca nemohol svoje kontakty pred českými spravodajskými zložkami tajiť, mal povinnosť informovať českých partnerov, pretože inak by išlo o nelegálne operácie na území cudzieho štátu. V čerstvom slovenskom prípade nie je zatiaľ známe, odkiaľ informácie unikli, okruh podozrivých sa však dá jednoducho identifikovať a partnerom z NATO a USA nebude miesto úniku úplne neznáme. Závery nie sú ale už teraz príliš lichotivé pre domáce bezpečnostné a spravodajské prostredie. Irak predstavuje momentálne oblasť záujmu USA ako potenciálny kandidát na použitie zbraní hromadného ničenia a ako krajina, vážne podozrivá z podporovania medzinárodného terorizmu. Utajenie prítomnosti bývalého ochrankára syna Saddáma Husajna na Slovensku bolo aj v záujme úspešnosti boja s terorizmom. Možno si niekto zainteresovaný na Slovensku povedal, že úspešnosť tohto boja nie je v slovenskom záujme, opak je však pravdou. Spojenectvo v boji s medzinárodným terorizmom sa možno z pohľadu Slovenska javí ako vzdialený svet, ktorý sa priamo tunajšieho života príliš nedotýka. Tento obraz už bol ale v minulosti niekoľkokrát nabúraný, pričom sa zabúda aj na to, že na území niekdajšieho komunistického Československa boli cvičení teroristi z celého sveta, prípadne tento využívali so súhlasom tunajších spravodajských a politických kruhov československý priestor ako oddychovú zónu pred alebo po akcii. Tak, ako spravodajské služby USA nemôžu odhaliť a predvídať každý teroristický útok, ani príslušné slovenské útvary nemajú túto schopnosť. Majú však možnosť a povinnosť efektívne používať a využívať všetky možnosti k ich rozkrytiu. V prípade zverejnenia informácií o irackom utečencovi nemalého bezpečnostného významu však zaujali úplne opačný prístup. Boj s terorizmom je tak pre Slovensko skôr teoretickou diskusiou s politickými vyhláseniami a kladením vencov pri pietnej spomienke, v praxi však krajina stále ešte nepokročila výrazne ďalej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...