Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       12. september 2002 Antiamerikanizmus Ivan Štulajter Ak má 11. septembra smrť nevinných ľudí nejaký význam, tak určite v tom, že zasiahla milióny ľudí v ich najhlbšom vnútre a že v tom prívale rozhorčenia, súcitu a solidarity uvažovali nad otázkami, ktoré sa v každodennom zhone nedostávajú na program dňa. To boli určite vážne chvíle. Vážne je však aj to, že podľa reprezentatívneho prieskumu, ktorý vykonali kanadské média až 69 percent opýtaných vyjadrilo názor, že Spojené štáty si vďaka svojej politike čiastočne za útoky môžu samé. Výsledok je šokujúci o to viac, že takto odpovedali občania v krajinách, ktoré Amerika považuje za svojich spojencov. A tak sa na svetlo opäť predrala stará téma antiamerikanizmu. Najvyššia budova sveta sa nachádza v malajzijskom Kuala Lumpur. Na mrakodrapy však narazíte vo veľkomestách na všetkých kontinentoch. Z každého kúta zemegule sú však viditeľné iba tie newyorské. Prečo? Pretože sú symbolom. Pre niekoho symbolom slobody, voľného podnikania, individualizmu, blahobytu, činorodosti. Pre iného symbolom vykorisťovania, zbedačovania, pľundrovania prírody, imperializmu, arogantnej nafúkanosti, egoizmu. Slovom, pokiaľ bude Amerika jedinou superveľmocou, zásadne ovplyvňujúcou svetové dianie, najviditeľnejšie mrakodrapy sa budú týčiť na jej území. S tým, že sú „ostro sledovanými mrakodrapmi“, sa Američania budú musieť vyrovnať. Rovnako ako so sprievodným znakom zvýšeného záujmu - fenoménom antiamerikanizmu. O tom, že je to jav zložitý, svedčí fakt, že na nepriateľstvo voči Spojeným štátom sa dá naraziť kdekoľvek na svete. Komunista zo Žiliny bude Ameriku nenávidieť, lebo k tejto nenávisti bol vyškolený bývalým režimom. Prívrženec Hamasu v palestínskom Ramalláhu za to, že nadržuje Izraelu. Francúzsky patriot napríklad preto, že „hamburgerizuje“ vytríbenú francúzsku kultúru. Krvavozelený ekológ za americký bezhlavý konzum. Nie všetky výhrady voči Amerike a jej politike však možno pripísať studenej vojne, neinformovanosti, politickému extrémizmu či obyčajnej ľudskej frustrácii. V tejto súvislosti český politológ Peter Drulák v rozhovore s našim korešpondentom Jeremy Branstenom si kriticky všíma príznačný aspekt americkej zahraničnej politiky: že americká diplomacia má tendenciu obaľovať svoju politiku do univerzalistického jazyka ľudských práv, demokracie a slobody, čo unavuje ostatné krajiny. Audio: „Americký univerzalizmus predstavuje určitú pascu, pretože americká zahraničná politika má tendenciu zdôvodňovať svoje ciele a záujmy univerzalistickými zásadami. Západná Európa či ľudia z iných častí sveta citlivejšie oddeľujú to, čo sú špecifické záujmy Ameriky a čo sú skutočné univerzálne princípy. Oni často vidia tieto univerzalistické vyhlásenia o blahu ľudstva, o celosvetovej demokracii a globálnej prosperite iba ako nástroj amerického národného záujmu.“ Ako príklad sporov, ktoré majú racionálne jadro a vďaka ktorým ochladli transatlantické vzťahy, možno uviesť otázku ochrany amerického trhu pred dovozom zahraničnej ocele, americké nepodpísanie kjótskeho protokolu o znížení emisií skleníkových plynov, americký bojkot Medzinárodného trestného tribunálu OSN pre vojnových zločincov či dávnejšie spory o americký systém protiraketovej obrany. Dobrým príkladom, kedy americká univerzalistická rétorika o potlačení zla vyvoláva pochybnosti, je problém Iraku. Irak totiž nie je jedinou totalitnou krajinou, ktorá vyvíja, či už dokonca má zbrane hromadného ničenia. O Číne niet pochýb a Severná Kórea je na tom zhruba ako Irak. Inými slovami, ak americká diplomacia dostatočne jasne nevysvetlí, aké sú rozdiely medzi týmito zlami, v povetrí sa bude vznášať vysvetlenie, že tým skutočným a zamlčiavaným rozdielom je prítomnosť ropy v Iraku. Ale dokonca ani záujem na stabilite blízkovýchodného regiónu a teda aj stabilite ropných polí ešte nemusí byť nelegitímnym cieľom. Jazykom, narábajúcim kategóriami dobro-zlo, sa však táto legitimita vysvetľuje ťažko. Aspoň v Západnej Európe. Spoločným menovateľom antiamerikanizmu nech už stojí na základoch slepej nenávisti či racionálnej kritike americkej zahraničnej politiky je to, že ho Amerika musí brať vážne vo všetkých podobách. Dôkazom toho sú teroristické útoky z minulého roka. Ich strojcovia veľmi dobre pochopili jazyk symbolov. To preto útok na mrakodrapy Svetového obchodného centra, na Pentagon. Otázkou teraz je, aký komunikačný jazyk so svetom si teraz osvojí Amerika. Byť jednou z dvoch veľmocí počas studenej vojny nebolo ľahké, byť jedinou veľmocou na svete však bude oveľa ťažšie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...