Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       12. september 2002 Spojené štáty: Boj s terorizmom a otázky ľudských práv Jaroslav Rozsíval Po ničivom teroristickom útoku na civilné a vládne ciele v amerických mestách prijala americká vláda viacero bezpečnostných opatrení. Niektoré z nich však vyvolali diskusiu, týkajúcu sa predovšetkým ochrany ľudských práv. Jednou z prvých informácií, ktorá 11.septembra prenikla na verejnosť po únose štyroch lietadiel amerických spoločností, bol fakt, že únoscovia mali so sebou na palube ostré predmety, napríklad malé nože, či rezače kobercov, ktorými dokázali premôcť posádky, ale aj pasažierov. Tento fakt bol tiež jedným z dôsledkov nátlaku amerických organizácií na ochranu ľudských práv, ktoré znemožnili zavedenie prísnejších kontrol na amerických letiskách pred 11.septembrom. Popri ďalších faktoch viedla napokon aj táto skutočnosť k zavedeniu opatrení zo strany administratívy prezidenta Busha, ktoré vyvolali a dodnes vyvolávajú spory ohľadom práva na obmedzenie osobných slobôd v záujme celonárodnej bezpečnosti. Medzi najspornejšie opatrenia patrí napríklad zatýkanie a väznenie osôb, podozrivých z porušovania imigračných zákonov, z napomáhania terorizmu či ozbrojeného boja v prospech nepriateľa, vrátane utajenia identity zadržiavaných osôb. Prezident Bush podpísal okrem toho minulý rok zákon - tzv. Patriot Act - ktorý rozširuje práva amerických orgánov v súvislosti s bojom proti terorizmu: rozšírili sa napríklad možnosti monitorovania ľudí, vrátane odpočúvania telefónnych hovorov a orgány, pátrajúce po podozrivých teroristoch, majú aj právo na vstup do kostolov či modlitební. Tieto opatrenia označili niektorí kritici za prekročenie ústaveného rámca. Americký minister spravodlivosti a generálny prokurátor John Ashcroft, ktorý stojí na čele boja proti terorizmu na území Spojených štátov, to však odôvodnil týmito slovami: AUDIO: „Tak ako sa teroristi naučili prispôsobovať meniacej sa taktike bezpečnostných orgánov, tak sme sa aj my naučili prispôsobovať potrebám americkej vnútornej bezpečnosti. A medzi hlavnými lekciami, ktoré sme sa za posledných 10 mesiacov naučili, je aj to, že naša schopnosť ochraňovať našu vlasť bola podkopaná úradnými reštrikciami, zavedenými v posledných desaťročiach.“ Ashcroft mal v tomto prípade na mysli už spomínané zabránenie uskutočnenia sprísnených bezpečnostných opatrení na amerických letiskách organizáciami na ochranu ľudských práv pred 11.septembrom. Postup americkej vlády sa však v niektorých prípadoch stal aj predmetom kritiky a rozhodnutí amerických súdov. Sudkyňa amerického okresného súdu Gladys Kesslerová nariadila minulý mesiac vláde zverejniť mená všetkých 1200 osôb, zatknutých po 11.septembri 2001. Vláda totiž podľa nej nedokázala zdôvodniť nutnosť utajenia týchto ľudí. Podľa sudcu amerického odvolacieho súdu Richarda Posnera sú však opatrenia, zavedené administratívou prezidenta Busha, oveľa miernejšie ako tie, ktoré platili v Spojených štátoch počas prvej či druhej svetovej vojny, alebo počas Studenej vojny: AUDIO: „Každý so zmyslom pre históriu by povedal, že reakcia nebola extrémna. Možno, že v niektorých oblastiach a v individuálnych prípadoch sa zašlo trocha ďaleko, ale k masovému zatýkaniu moslimov v Spojených štátoch, alebo k niečomu podobnému tu nedošlo.“ Hovorca americko-arabského proti-diskriminačného výboru Hussein Ibiš tvrdí, že americká spoločnosť je aj naďalej neuveriteľne tolerantná a slobodná, pričom oceňuje aj fakt, že Bushova administratíva sa okamžite po minuloročnom septembrovom útoku jasne vyslovila proti akýmkoľvek proti-moslimským či proti-arabským represáliám. Ibiš však takisto spochybňuje potrebu utajovania mien osôb, zadržaných v súvislosti so septembrovým útokom. Americká administratíva, ktorá čelí aj kritike kvôli údajnému porušovaniu ľudských práv bojovníkov al-Káidy, zadržiavaných na základni Guantanamo na Kube, tvrdí, že zatiaľ čo niektorí bojovníci Talibanu majú právo na dodržiavanie ženevských konvencií o zajatcoch, členovia teroristickej organizácie al-Káida toto právo nemajú. Podľa Washingtonu ide totiž o nový typ vojny, s ktorým sa pri podpisovaní ženevských konvencií nerátalo. Veľkej kritike musí však čeliť vláda prezidenta Busha kvôli oslabeniu jej nátlaku na Rusko a viaceré ázijské štáty, ktoré sa zapojili do celosvetového ťaženia proti terorizmu, v prípade porušovania ľudských práv zo strany týchto vlád. Napriek jasným postojom amerických politikov je podľa niektorých predstaviteľov amerických mimovládnych organizácií nutné, aby sa tieto stanoviská prejavili aj v konkrétnych činoch, napríklad pri poskytovaní pomoci kritizovaným vládam. V prípade Uzbekistanu a Turkménska je však možné, že Bushova administratíva prijme určité sankčné opatrenia – a to už v priebehu niekoľkých týždňov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...