Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. september 2002 Ako ďaleko je Irak od výroby jadrovej zbrane? Gabriel Sedlák Irak by mohol mať do Vianoc jadrové zbrane hlavne vďaka uránu, tajne dovezenému z Brazílie. V rozhovore pre dnešné vydanie britského denníka Times to vyhlásil Chadir Hamza, iracký vedec žijúci v exile. O tom, že by Iraku za určitých okolností na výrobu jadrovej zbrane stačilo naozaj iba niekoľko mesiacov, hovorí aj minulý týždeň zverejnená správa Medzinárodného ústavu pre strategické štúdie. Rešpektovaný Medzinárodný ústav pre strategické štúdie so sídlom v Londýne vydal pred niekoľkými dňami správu, ktorá dáva za pravdu varovaniam pred hrozbou, stelesňovanou režimom irackého diktátora Saddáma Husajna. Hodnota správy spočíva podľa jej autorov v tom, že zhŕňa všetky doteraz dostupné informácie o irackých zbrojných programoch. Zo správy vyplýva, že Irak by potreboval niekoľko rokov a zahraničnú pomoc, aby bol schopný vyrobiť štiepnu látku, potrebnú pre výrobu jadrovej bomby. Bagdadský režim by ju však mohol mať v priebehu niekoľkých mesiacov, ak by už tento štiepny materiál mal. Aké veľké je to „ak“? Na to sa Slobodná Európa opýtala Dennisa Gormleyho z citovaného londýnskeho Medzinárodného ústavu pre strategické štúdie. AUDIO: „Myslím, že to „ak“ je veľké. Existujú dve možnosti, ako obohatený urán získať: jednou je ukradnúť ho a tou druhou získať na čiernom trhu. Tie možnosti sú podľa nás relatívne nízke. Ale nesmieme zabudnúť, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu registruje od roku 1993 štyristo prípadov pašovania nukleárnych materiálov, vrátane takmer dvanástich kíl vysoko obohateného uránu a pol kila plutónia. A hoci sa to možno nezdá veľa, je to prinajmenšom možná vyhliadka, i keď nízka, že ten materiál je možné získať. A hádam najväčšie znepokojenie by v tomto smere mohli vyvolávať veľké zásoby tohto materiálu v bývalom Sovietskom zväze.“ Spomínaných necelých dvanásť kíl vysoko obohateného uránu je zhruba polovica množstva, ktoré by Irak na výrobu surovej atómovej bomby potreboval. Ďalším expertom na iracký zbrojný program je Charles Heyman, šéfredaktor periodika „Jane’s World Armies“, ktoré sleduje súčasné zbrojné kapacity jednotlivých krajín. AUDIO: „Všeobecne akceptovaný názor je taký, že Irak sa snaží získať štiepny materiál už dosť dlho, vlastne roky, no zatiaľ sa im to nepodarilo. Takže percento pravdepodobnosti, že Irak získa obohatený urán či niečo podobné, je veľmi nízke.“ Ak by sa to však Iraku podarilo, bol by Saddám Husajn krok od úspechu, čiže výroby jadrovej zbrane. A tým sa podľa Medzinárodného ústavu pre strategické štúdie odlišuje od susedného Iránu a ďalších krajín v tomto regióne. Hovorí Dennis Gormley. AUDIO: „Podľa mňa má Irak náskok. Dôvod, prečo tvrdíme, že by im mohlo stačiť niekoľko mesiacov, je ten, že všetko ostatné, čo súvisí s výrobou nukleárneho zariadenia prvej generácie, je vo veľkej miere hotové. Pred začiatkom vojny v zálive sa odhadovalo, že v priebehu roka až troch mohli vyvinúť menší počet nukleárnych zariadení. Ak by k vojne nedošlo, mohli ich mať do konca deväťdesiatych rokov asi tak dvanásť.“ Gormley v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Irak v porovnaní s Iránom sleduje tento cieľ oveľa dlhší čas a do programu vývoja jadrovej zbrane investoval miliardy dolárov. Charles Heyman si nie je až taký istý, že Irán by v tomto smere za Irakom nejak veľmi zaostával. Pripomína, že Irán by už čoskoro mohol mať funkčný jadrový reaktor v Bušehri a to vďaka ruskej pomoci. Charles Heyman k tomu dodáva. AUDIO: „Určite by v tomto smere mohli pokročiť a je celkom možné, že Američanmi vedená koalícia proti Iraku by mohla vyslať signál ďalším krajinám, ktoré by mohli vyvinúť jadrovú zbraň. To by napokon mohol byť jeden zo skrytých cieľov operácie.“ O tom, či napokon k vojenskej operácii proti Iraku dôjde alebo nie, by sa mohlo rozhodnúť v najbližších týždňoch. Päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN sa v piatok dohodlo na tom, že Iraku je treba stanoviť termín, dokedy musí umožniť návrat zbrojných inšpektorov. Americký prezident George Bush minulý týždeň vyzval na tvrdý postup voči Iraku a na prijatie opatrení, ktoré by Bagdad donútili splniť 16 dávnejších rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...