Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       19. september 2002 Súhlas Iraku s inšpekciami OSN, situácia komplikovaná pre USA Daniel Raus Napriek tomu, že Irak po štyroch rokoch prekvapujúco súhlasil s obnovením misie zbrojných inšpektorov, Spojené štáty chcú, aby Bezpečnostná rada OSN odhlasovala rezolúciu, varujúcu pred obštrukciami. Pripomeňme, že inšpektori majú potvrdiť, či sa Bagdad naozaj vzdal zbraní hromadného ničenia. V takom prípade by nasledovalo zrušenie sankcií OSN. Irak požaduje ich zrušenie bez inšpekcií, a tvrdí, že žiadne zbrane aj tak nemá. Nasledujúci príspevok Daniela Rausa podčiarkuje, že momentálne sa situácia skomplikovala pre Spojené štáty, Irak by sa ale radšej nemal spoliehať na opakovanie starých scenárov. Iracký prezident Saddám Husajn rozohral novú partiu a americká administratíva prezidenta Busha robí všetko pre to, aby sa tento raz postupovalo podľa iných pravidiel. Presnejšie povedané, aby sa zabezpečilo dodržiavanie dávno stanovených pravidiel. V momente, keď bolo zrejmé, že Bezpečnostná rada OSN schváli nekompromisnú rezolúciu proti Iraku, vyrukoval tamojší režim s listom, v ktorom prisľúbil bezpodmienečné a okamžité obnovenie inšpekcií. Podľa expertov sa tým snaží odvrátiť vojenský zásah v troch mesiacoch okolo prelomu roku – práve toto obdobie je totiž jediné vhodné na prípadnú pozemnú operáciu v inak vždy horúcom Iraku. Prečo teda práve teraz – po štyroch rokoch odmietania – mení Bagdad postoj? Washingtonský Biely dom má jedinú odpoveď: je to ďalšie manévrovanie, typické pre iracký režim. V tomto zmysle sa vyjadril napríklad hovorca Bieleho domu Ari Fleischer : AUDIO: „Saddám Husajn sa snažil zavádzať, obchádzať a hrať divadlo pred inšpektormi, ktorých cieľom bolo naplnenie rezolúcií OSN. Preto chce prezident Bush, aby teraz všetko prebiehalo inakšie“. Dodajme, že Spojené štáty chcú predsa len presadiť rezolúciu, ktorá by explicitne varovala pred použitím sily, ak by sa misia inšpektorov skončila opäť fiaskom. To by pomohlo vytvoriť väčší tlak na Bagdad, a tiež by to poskytovalo možnosť rýchlej akcie bez zdĺhavých diplomatických rokovaní. Podľa existujúcich rezolúcií sú totiž stanovené lehoty pre prácu inšpektorov. Presne načasovaný krok Iraku by (bez takejto poistky) mohol znamenať, že prvá správa inšpektorov príde až v polovici decembra a záverečná správa dokonca až 12.februára. Inými slovami, zo strategického hľadiska chce Saddám Husajn získať ďalší rok – a potom sa ukáže. Takmer s istotou pritom možno predpokladať, že inšpektorov budú čakať po príchode do Iraku mnohé prekvapenia a obštrukcie. Ich posledná misia pred štyrmi rokmi sa skončila tým, že iracký režim ich obvinil zo špionáže a vypovedal ich z krajiny. Mimochodom, už teraz predstavitelia v Bagdade používajú starú rétoriku, čo ilustroval vicepremiér Tarík Azíz : AUDIO: „Dostal som informácie z New Yorku, podľa ktorých inšpektori podniknú provokácie proti Iraku, a tie sa použijú na ospravedlnenie útoku“. Ak sa teda budú chcieť inšpektori dostať na nepríjemné miesta, ich konanie môže byť ľahko označené za „provokáciu“ – a problém je na svete. Ťažko sa dá ale predpokladať, že takýmito obštrukciami získa Irak ďalšie 4 roky – ako sa mu to podarilo minule. Keďže sa konflikt inšpektorov s irackým režimom považuje za vysoko pravdepodobný, pokračujú úvahy o plusoch a mínusoch prípadnej vojenskej akcie. Ozvali sa varovania, že jednostranný postup Washingtonu by privodil rozpad koalície proti terorizmu. Hovoria to napríklad ruskí predstavitelia. Na podobné úvahy ale reagoval americký minister obrany Donald Rumsfeld : AUDIO: „Ozývajú sa otázky, či útok na Irak nenaruší vojnu Spojených štátov proti terorizmu. Odpoveďou je to, že Irak je súčasťou globálnej vojny proti terorizmu“. Rozhovory s ruským ministrom zahraničných vecí Igorom Ivanovom má dnes na programe šéf State Departmentu Colin Powell. Ivanov tvrdí, že žiadna nová rezolúcia Bezpečnostnej rady nie je potrebná, pretože Irak súhlasí s príchodom inšpektorov. Francúzsko a Čína dávajú takisto prednosť diskusiám o nových krokoch až keď sa vyskytnú problémy. V takom prípade by ale hrozilo spomenuté odsunutie vojenského riešenia prakticky o jeden rok. A to je, podľa Washingtonu príliš dlhá doba, v ktorej môže Irak získať jadrovú zbraň. Nech budú teda inšpekcie prebiehať akokoľvek, jedno je isté: Washington už starú hru na mačku a myš neprijme. Pre Irak by teda bolo najlepšie zbrane hromadného ničenia naozaj nemať. To je asi ale iba zbožné prianie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...