Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       20. september 2002 Trest smrti a boj proti terorizmu Anna Rausová Spojené štáty sú jedným z mála demokratických štátov, v ktorých platí trest smrti. V Európskej únii je zakázaný, čo vedie k určitým treniciam medzi Amerikou a jej európskymi spojencami. Názorové rozdiely v tejto otázke však môžu mať prakvapujúco dôsledky aj na boj Washingtonu proti terorizmu. Spojené štáty môžu mať problémy pri stíhaní Ramzího bina Šibha, pretože Nemecko, kde tento príslušník teroristickej siete al-Káida kedysi žil, sa môže rozhodnúť, že o ňom neposkytne Washingtonu potrebné dôkazy. Nemecko už dalo na vedomie svoju váhavosť spolupracovať s americkou stranou, ak ho táto bude súdiť za priestupky, za ktoré by mohol dostať trest smrti. Bin Šibh, ktorý je podozrivý z prípravy teroristických útokov na Spojené štáty 11. septembra 2001, bol nedávno zadržaný v pakistanskom Karáči a následne vydaný Američanom do väzby. Nemecký minister vnútra Otto Schily však povedal, že nie je isté, či Berlín poskytne Washingtonu výsledky vyšetrovania o bin Šibhovi. Postoj k trestu smrti je na európskej strane Atlantiku celkom opačný. Jeho zrušenie je jednou z podmienok pre vstup do Európskej únie a Rady Európy. Američania argumentujú, že trest smrti nie je otázkou ľudských práv, ale spravodlivosti. Pred dvoma rokmi americký veľvyslanec George Ward na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vo Varšave povedal, že Medzinárodná zmluva o občianskych a politických právach uznáva právo krajín vykonávať rozsudok smrti. Podľa Warda trest smrti odráža vôľu Američanov, čo v demokracii treba rešpektovať. Tento argument však nemusí byť dostatočný pre Nemecko v prípade podozrivého teroristu bin Šibha. Ak by sa americká administratíva rozhodla zrušiť trest smrti, bola by to veľmi náročná úloha, ako potvrdili niektorí právni experti v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu. V Spojených štátoch existujú dva druhy zákonov, federálne, ktoré posudzujú priestupky v rámci federálnych súdov v celej krajine a štátne zákony, prihliadajúce k zvláštnostiam jednotlivých 50-ich štátov. Ak by sa prezident rozhodol, že chce zrušiť trest smrti podľa federálneho zákona, mala by nasledovať relatívne priamočiara, ale politicky nie najľahšia cesta, hovorí Roger Pilon , riaditeľ Centra pre ústavné štúdie Catovho inštitútu, nezávislého výskumného strediska vo Washingtone: AUDIO: „Trest smrti nie je v ústave ako požiadavka. Ústava ho samozrejme uznáva, čo je už niečo iné. Zákonom sa stáva až pri zvažovaní, ktoré zločiny budú podliehať trestu smrti. Takže je to vec prijímania zákona v kongrese“. V súčasnosti uznáva trest smrti 38 z 50-ich amerických štátov, i keď v niektorých je moratórium na jeho vykonávanie, iné ho zasa jednoducho neuplatňujú. Ani prezident ani kongres nemôžu meniť štátne zákony. Jedinou inštitúciou na federálnej úrovni, ktorá môže zmeniť zákon jednotlivého štátu, je Najvyšší súd. Ten by musel príslušný zákon vyhlásiť za protiústavný. Podľa právnych expertov je to však veľmi nepravdepodobné. Todd Gaziano, ústavný analytik z Heritage Foundation vo Washingtone navrhuje iný spôsob, ktory by umožnil Spojeným štátom úspešne žiadať o vydanie podozrivých osôb, ktorých zločiny by mohli byť klasifikované na americkej pôde trestom smrti. Buď by Washington zakázal jeho vykonávanie v prípade cudzích štátnych príslušníkov, alebo by presvedčil Najvyšší súd, aby tieto osoby vyhlásil za nespôsobilé pre vykonanie rozsudku. Ešte jednoduchšie by bolo podľa Gaziana prisľúbiť tej-ktorej krajine, že osoba, ktorej vydanie Spojené štáty žiadajú, nebude odsúdená na trest smrti za zločin, ktorý sa podľa amerických zákonov takto trestá. Takéto riešenie by mohlo byť ideálne v prípade bin Šibha: AUDIO: „Jedna z vecí, ktorú by iné krajiny mohli akceptovať je to, keby Spojené štáty povedali: V tomto prípade sa nebudeme usilovať o trest smrti“. Otázka zrušenia trestu smrti v Spojených štátoch je podľa oboch citovaných odborníkov však čisto hypotetická. Jeho podpora je trvalo veľmi vysoká nielen u bežných Američanov, ale i medzi legislatívcami. Netreba očakávať teda, že by bol v dohľadnom čase zrušený.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...