Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       23. september 2002 Zahraničná politika a obranná stratégia Bieleho domu Miroslav Neoveský Biely dom v piatok predložil súhrnnú správu o zahraničnej politike a obrannej stratégii administratívy prezidenta Georgea Busha. Príspevok, s použitím materiálov nášho washingtonského spravodajcu Jeffa Donovana, pripravil Miroslav Neoveský. V piatok bola 33 stranová správa, ktorú musí podľa zákona z roku 1986 predložiť každá vláda, uverejnená pod názvom „Stratégia národnej bezpečnosti Spojených štátov“. Okrem iného sa v nej zdôrazňuje, že Amerika už nikdy nesmie dopustiť, aby bola jej vojenská prevaha ohrozená, ako tomu bolo v období Studenej vojny. A to predovšetkým preto, aby sa zabránilo nástupu nepriateľských rivalov a aby bolo zabezpečené šírenie demokracie a slobodného trhového hospodárstva. „Najväčšie nebezpečenstvo hrozí nášmu štátu zo skríženia radikalizmu s modernými technológiami“, hovorí sa v správe, ktorá ďalej konštatuje, že „Zdravý rozum a zmysel pre sebaobranu prikazujú, aby Amerika konala proti vynárajúcim sa hrozbám skôr, ako sa plne rozvinú“. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer k tomu podotkol: AUDIO „Stratégia stanovuje, že istota a bezpečnosť Ameriky je prvým a základným záväzkom našej vlády, a že prezident bude realisticky odhadovať, odkiaľ nám nebezpečenstvá hrozia.“ Správa je oživená smelými myšlienkami takých popredných členov vlády, ako sú bezpečnostná poradkyňa prezidenta, Condoleeza Riceová alebo minister obrany Donald Rumsfeld. A to do takej miery, že denník New York Times v tejto súvislosti hovorí o „najagresívnejšom prístupe k národnej bezpečnosti od čias vlády prezidenta Ronalda Reagana v rokoch 1981 až 1988". Podľa mnohých jeho masívne posilnenie obranných kapacít Spojených štátov viedlo k urýchleniu pádu sovietskeho komunizmu. Kľúčovými cieľmi celkovej stratégie Spojených štátov sú ľudská dôstojnosť, demokracia a sloboda svedomia a stredobodom jej bezpečnostnej politiky je boj proti terorizmu. Doktríny Studenej vojny, ako boli odstrašenie a „containment“, čiže „politika stavania hrádzí“ označuje správa za prekonané. Toto zlúčenie amerických záujmov a univerzálnych hodnôt označuje správa za „výrazne americký internacionalizmus“. Dôraz spočíva na preventívnych vojenských zásahoch aj v záujme obrany Ameriky a medzinárodného mieru. Osobitne toto pohlo brvami politikov v Moskve, Pekingu, či Bruseli. Hovorca Bieleho domu Ari Fleischer to odôvodnil aj nasledovnými slovami: AUDIO „Jedenásty september podstatne zmenil náhľad na to, aká zraniteľná Amerika je. Tento útok neprišiel zo strany bývalej superveľmoci či bývalého rivala. Prišiel z rozpadávajúceho sa režimu, na tele ktorého parazitoval terorizmus, ktorý prakticky ovládol Afganistan.“ Správa tiež obhajuje vojnu proti teroru a zdôrazňuje, že „extrémisti sa zmocnili Islamu“ a vojna proti terorizmu nie je „zrážkou civilizácií“, aj keď odhaľuje konflikt vnútri jednej civilizácie, totiž zápas o budúcnosť moslimského sveta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...