Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       25. september 2002 V Spojených štátoch sa zintenzívňuje diskusia o prípadnej akcii proti Iraku Ukrajina v súčasnosti priťahuje svetovú pozornosť nielen kvôli domácej politickej scéne, ale aj kvôli podozreniu, že porušila sankcie OSN a predala Iraku radarový systém Kolčuga. Ten umožňuje sledovanie objektov vysielajúcich radarové signály na zemi aj vo vzduchu. Spojené štáty v súvislosti s podozrením pozastavili časť pomoci Ukrajine v hodnote 55 miliónov dolárov. Skutočnosť, že radarový systém sa mohol dostať do Iraku, môže mať následky nielen pre americké a britské lietadlá hliadkujúce v bezletových zónach, ale aj pre prípadnú akciu proti Iraku. O tej sa v Spojených štátoch v posledných dňoch hovorí mimoriadne intenzívne. Niekoľko prominentných osôb americkej politiky v posledných dňoch vyzvalo Biely dom, aby bol v politike voči Iraku obozretnejší. Zatiaľ čo Biely dom sa aktívne usiluje o to, aby Kongres schválil rezolúciu amerického prezidenta Georga Busha a zmocnil ho v prípade potreby použiť silu proti Iraku, v Spojených štátoch sa zintenzívňujú diskusie o tom, či proti Iraku zasiahnuť alebo nie. Mimoriadne ostrej kritike podrobil Busha bývalý demokratický viceprezident a Bushov protikandidát na funkciu prezidenta v uplynulých voľbách Al Gore. Podľa Gora Bush riskuje poškodenie protiteroristickej kampane tým, že namiesto pôvodného cieľa – al Káidy, ktorej je pripisovaná zodpovednosť za minuloročné teroristické útoky – sa orientuje viac na Bagdad. Gore vyhlásil, že Bush sa tak snaží odvrátiť pozornosť od „bezvýsledného pátrania“ po Usámovi bin Ládinovi: Neverím, že by sme sa mali nechať odlákať od vojny proti terorizmu len preto, že je náročnejšia a zdĺhavejšia, než sme predpokladali. Veľké národy vytrvajú a potom zvíťazia. Neodskakujú od jednej nedokončenej úlohy k druhej.“ Goreove vyhlásenie zaznelo krátko po tom, čo sa k Bushovej politike voči Iraku opatrne vyjadrilo niekoľko bývalých vysokopostavených armádnych predstaviteľov a dokonca aj niektorí zákonodarci z Bushovej Republikánskej strany. O Iraku začal minulý týždeň intenzívne diskutovať aj Kongres. Pred ten minulý týždeň predstúpilo niekoľko politikov i odborníkov, ktorí hovorili o tom, či ísť do vojny s Irakom a ak áno, akým spôsobom voči nemu postupovať ďalej. Bushova administratíva diskusiu v Kongrese bravúrne načasovala. Keďže onedlho sa uskutočnia doplnkové voľby, viacero členov Kongresu si bude dávať veľký pozor na to, aby sa ich názor nelíšil od názoru populárneho prezidenta. Práve z tohto dôvodu bude podľa odborníkov diskusia na pôde Kongresu ani nie tak o tom, či ísť do vojny, ale skôr o tom, či sa do nej majú pustiť Spojené štáty so spojencami, alebo bez nich. Napríklad generál Wesley Clark, bývalý najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe, vyzval Busha, aby „tvrdo diplomaticky pracoval“ na získaní si podpory pre akýkoľvek eventuálny konflikt. Podľa Clarka musia Spojené štáty urobiť všetko preto, aby na Blízkom východe neboli vnímané ako agresor, ktorý koná sám o sebe. Podpora OSN by podľa Clarka poskytla arabským štátom platformu, na ktorej by mohli akciu USA podporiť. „Čím viac urobíme preto, aby sme rozptýlili negatívne vnímanie, čím viac ho budeme presadzovať na pôde medzinárodných inštitúcií a u vlád v oblasti, tým väčšiu šancu máme na zníženie prílivu nových ľudí do al-Káidy, aby sme pokračovali v úspešnej operácii v Iraku po ukončení konfliktu, v presadzovaní rezolúcie o arabsko-izraelskom konflikte a v podpore mierovej demokratizácie vo viacerých umiernených arabských vládach.“ Bush na Goreovu kritiku reagoval smiechom a kľudom, a vyjadril presvedčenie, že ostatní Demokrati jeho názor nezdieľajú: „Som presvedčený, že tu vo Washingtone je veľa Demokratov, ktorí chápu, že Husajn je skutočnou hrozbou pre Spojené štáty a vopred sa teším na spoluprácu s nimi pri schvaľovaní silnej rezolúcie.“ Otázkou teraz podľa mnohých odborníkov zostáva, akú rezolúciu vlastne Kongres schváli, viacerí sú presvedčení o tom, že vyhranený návrh Bieleho domu bude pozmenený len o málo a dá Bushovi zmocnenia, ktoré chce. Znamenalo by to, že Bush by získal najjasnejšie zmocnenie na použitie sily od roku 1964, keď Kongres prezidentovi Lyndonovi Johnsonovi otvoril dvere pre vojnu vo Vietname.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...