Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       25. september 2002 Možné ekonomické dopady z možnej vojny proti Iraku Ivan Štulajter Ešte sa svetové burzy nestačili spamätať z účtovných škandálov veľkých amerických korporácií a otrasenú dôveru investorov nahlodáva ďalší problém – hroziaca vojna v Iraku. Správy zo včerajšieho obchodovania a vývoja akciových indexov nie sú ani trocha povzbudivé a ako by toho nebolo dosť v Spojených štátoch mnohé spoločnosti očakávajú na konci roka zhoršené ekonomické výsledky oproti pôvodným predpokladom. Asi najväčšie starosti však predsa len vyvoláva možný útok na Irak. Hoci by s najväčšou pravdepodobnosťou išlo len o lokálny konflikt, jeho ekonomický dopad by bol globálny. Keď pred 12 rokmi Irak podnikol inváziu do Kuvajtu ceny ropy sa takmer zdvojnásobili a dosiahli zhruba 40 dolárov za barel. O šesť mesiacov neskôr, po úspešnej invázii Spojených štátov a ich spojencov sa ceny ropy síce vrátili na pôvodnú úroveň, ale ich predchádzajúci strmý rast stačil podkopať rast amerického hospodárstva a v konečnom dôsledku mal utlmujúci účinok na celý svet. Otázkou teda je, či celosvetovú recesiu možno očakávať aj v prípade druhého útoku na Irak. Podľa reakcií akciových trhov by sa dalo súdiť, že áno. Investori totiž možnú vojnu s Irakom vnímajú ako zlú správu a veľmi citlivo reagujú na každý detail a vyhlásenie, týkajúce sa tejto prekérnej záležitosti. Keď pred dvoma týždňami Irak súhlasil s návratom zbrojných inšpektorov, čím trošku zoslabil tlak Spojených štátov, trhy okamžite zareagovali poklesom cien ropy, rastom cien akcií, posilnením dolára. Naopak pokračujúce tvrdé vyjadrenia zo strany americkej administratívy a jej najbližšieho spojenca Veľkej Británie spôsobujú opačný účinok. Pozorovatelia sa o ekonomických dopadoch americkej invázie do Iraku nevyjadrujú jednotne. Podľa niektorých je oproti minulosti americké hospodárstvo menej závislé na rope, pričom zásoby tejto suroviny sú dostatočné. A nakoniec aj prípadný výpadok irackej ropy môžu doplniť dodávky z Ruska či Saudskej Arábie. Profesor Ron Smith z londýnskej Birkbeck College v prípadnom raste cien ropy nachádza dokonca prínos. Audio: “Z dlhodobejšieho hľadiska vyššie ceny ropy tlačia na hospodárnosť pri narábaní s palivami, a to prináša úžitok.” Existujú aj názory, že vojenská akcia proti Iraku môže dokonca “nakopnúť” americkú ekonomiku smerom k rastu. Tieto očakávania sú spájané s vyššími vojenskými výdavkami. Podľa Lawrenca Lindseyho, ekonomického poradcu Bieleho domu, zisky v dôsledku krátkej a úspešnej operácie voči Saddámovi Husajnovi prevážia predpokladané náklady, ktoré sa odhadujú na zhruba 200 miliárd dolárov. Šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan v tejto súvislosti zas vyhlásil, že významný ekonomický dopad nie je pravdepodobný, ak sa vojnový stav nebude preťahovať. Sú to však práve nejasnosti okolo dĺžky vojenskej operácie, ktoré vyvolávajú obavy mnohých pozorovateľov. Jeden z nich - predstaviteľ Medzinárodného menového fondu Gerd Hausler – hovorí, že iracký konflikt nebude mať priaznivý dopad na svetové trhy a podkope úsilie o ich globálnu obnovu. Podľa význačného amerického ekonóma Paula Krugmana nemožno od tejto vojny očakávať žiadny rastový stimul, skôr naopak – hospodársky pokles, podobne ako tomu bolo v 70. rokoch v súvislosti s ropnou krízou. Pesimistickým názorom nahráva navyše aj to, že americká centrálna banka nemá veľký priestor na znižovanie úrokových sadzieb, pretože tie už dnes sú extrémne nízke. To však nie všetko. Na rozdiel od prvej vojny proti Iraku tú, ktorá je v hre dnes, zafinancujú hlavne Spojené štáty a nemôžu sa spoľahnúť na výraznú podporu spojencov. Väčšina z nich je totiž v otázke Iraku odmeraná. Jedným z dôvodov je aj fakt, že hospodársky rast v západnej Európe je príliš krehký na to, aby odolal rastu cien ropy a otrasenej dôvere spotrebiteľov, čo by zrejme posilnil otvorený vojenský stret s Irakom. Ak by k nemu nakoniec došlo, v dosahu krízy by sa ocitla aj stredná a východná Európa. Nielen preto, že by sa jej takisto dotkli stúpajúce ceny ropy, ale aj preto, že hospodársky pokles v západnej Európe by podľa všetkého zapríčinil pokles jej dopytu po výrobkoch a službách z východu. Na to upozorňuje Wike Groenenberg z londýnskeho bankového domu Salomom Smith Barney. Audio: “Mohli by sme vidieť až polpercentný pokles hrubého domáceho produktu v západnej Európe a dalo by sa očakávať, že podobná situácia by nastala aj v strednej a východnej Európe.” A môžeme sa vrátiť na začiatok. Názory na hospodárske dôsledky protiirackej invázie sa rôznia, problém totiž obsahuje niekoľko neznámych. Dĺžka konfliktu a nutné náklady na dosiahnutie úspechu patria azda medzi najväčšie otázniky. Pokiaľ toto nebude jasné a pokiaľ nebude jasné, či vojna vôbec bude, správanie sa akciových trhov bude pripomínať splašené more.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...