Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       27. september 2002 Biely dom zintenzívňuje úsilie v Kongrese a v OSN Miroslav Neoveský Prezident George Bush sa snaží jednak v Kongrese o schválenie rezolúcie, ktorá by ho splnomocňovala k použitiu všetkých prostriedkov v snahe zbaviť iracký režim zbraní hromadného ničenia a jednak v Bezpečnostnej rade o schválenie čo najostrejšej rezolúcie o Iraku. Príspevok pripravil Miroslav Neoveský. Vo štvrtok ráno sa prezident Bush zišiel s členmi predsedníctva Kongresu, aby im opäť vysvetlil význam ostrej rezolúcie amerického zákonodarného zboru, ktorá by rozšírila jeho právomoci ako hlavného veliteľa ozbrojených síl. Podľa Ústavy Spojených štátov by to robiť nemusel, nakoľko tá mu poskytuje možnosť vydať rozkaz ozbrojeným silám kedykoľvek, keď to uzná za potrebné. V otázke prípadného zásahu proti Iraku si však želá mať čo najširšiu podporu amerického ľudu, prejavenú prostredníctvom jeho volených zástupcov. Po skončení stretnutia v Bielom dome prezident Bush povedal, že s Kongresom sú si blízko, pokiaľ ide o znenie rezolúcie a poukázal na význam toho, aby všetky zložky vlády Spojených štátov hovorili jedným hlasom, osobitne pokiaľ ide o odstránenie irackého režimu. Ďalej George Bush uviedol: AUDIO „Schválením tejto rezolúcie vyšleme svetu a irackému režimu jasné posolstvo. Požiadavky Bezpečnostnej rady musia nasledovať. Iracký diktátor musí byť odzbrojený. Buď tieto požiadavky splní, alebo ich presadíme.“ Zahraničný výbor Senátu začal s vypočutiami na túto tému už začiatkom augusta, ešte pred odchodom na letné prázdniny. Vtedy vypovedali vo výbore experti, ako napríklad bývalý šéf inšpektorov OSN, veľvyslanec Richard Buttler. Vo štvrtok pozvali na zasadanie zahraničného výboru členov vlády, tej súčasnej i minulých. Pred senátormi zasadli súčasný minister zahraničných vecí Colin Powell a dvaja bývalí, Madeleine Albrightová a Henry Kissinger. Colin Powell informoval o snahe spolu s Veľkou Britániou predložiť Bezpečnostnej rade OSN prijateľný, avšak zároveň ostrý text rezolúcie, ktorá by tiež jasne definovala dôsledky, ak by Saddám znova neplnil alebo dokonca ignoroval rozhodnutie Bezpečnostnej rady. Madeleine Albrightová bola považovaná za „jastraba“ v predchádzajúcej administratíve prezidenta Clintona, osobitne pokiaľ išlo o zásah NATO v Srbsku v roku 1999. Tentoraz nabádala skôr k opatrnosti a vyslovila sa za pokračovanie izolácie Saddáma a za návrat inšpektorov OSN. Na adresu novej obrannej doktríny Bushovej vlády Madeleine Albrightová povedala: AUDIO „Je tu pádny dôvod na použitie sily proti Iraku, ale záleží na jeho načasovaní. Administratíva potrebuje aj naďalej vytvoriť koalíciu, posilniť irackú opozíciu a vypracovať reálny koncept éry po Saddámovi. Jej diplomatická činnosť tiež musí byť zameraná na zmiernenie napätia na Blízkom Východe.“ Oproti tomu Henry Kissinger, minister zahraničných vecí v administratíve prezidenta Forda počas Vietnamskej vojny, sa síce tiež vyslovil za vyčerpávajúce využitie prostriedkov diplomacie, ale zároveň vyslovil presvedčenie, že Saddámovi nemožno veriť, že bude plniť rezolúcie OSN. Taktiež odmieta argument, podľa ktorého by zásah proti Iraku skomplikoval vojnu proti teroru. K tomu Henry Kissinger povedal: AUDIO „Dá sa argumentovať aj opačne. Tým, že prejavíme odhodlanie predísť prevenciou takýmto hrozbám, vojnu proti teroru v skutočnosti posilníme.“ Výroky týchto dvoch bývalých ministrov zahraničných vecí tiež v podstate ilustrujú odlišné postoje Demokratov, ktorí radia skôr k opatrnosti a Republikánov, ktorí sú skôr za rozhodný postoj Spojených štátov ako jedinej superveľmoci. Avšak aj medzi Demokratmi sú takí, čo postup Bushovej vlády schvaľujú. Okrem iného aj preto, lebo „nech urobí Amerika tak alebo onak, vždy sa nájdu takí, čo ju budú označovať za gangstra sveta“, ako to pred nedávnom formuloval napríklad demokrat, profesor Zbygniew Brzezinski.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...