Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       30. september 2002 Irak možno vlastní ukrajinský radar Kolčuga Ivan Štulajter Ukrajinský prezident Leonid Kučma nemá vo svete dobrú povesť. Už niekoľko mesiacov čelí obvineniam zo strany opozície, že dal príkaz na vraždu novinára Georgia Gongadzeho. Tieto obvinenia nie sú pritom postavené na vode. Vnútropolitická situácia na Ukrajine je v týchto dňoch mimoriadne napätá. Časť opozície sa prostredníctvom pouličných demonštrácií snaží Kučmu prinútiť k demisii a do toho všetkého sa navyše primiešalo aj obvinenie Spojených štátov, že Ukrajina so súhlasom Kučmu predala Iraku sofistikovaný radarový systém Kolčuga. Obvinenie, po ktorom nasledovalo zmrazenie americkej pomoci Ukrajine vo výške 54 miliónov dolárov, vzniklo na základe potvrdenia autentickosti zvukových záznamov, ktoré americkej strane poskytol bývalý Kučmov osobný strážca. Tie obsahovali aj prezidentov rozhovor s bývalým šéfom ukrajinskej agentúry pre vývoz zbraní Valerijom Malevom z júla roku 2000. Kučma mal v ňom súhlasiť s predajom radaru Kolčuga do Iraku. Vec je teda vážna nielen z hľadiska samotného faktu, že prípadným predajom by došlo k porušeniu sankcií, uvalených OSN po irackej invázii do Kuvajtu, ale aj z čisto vojenského hľadiska. Kolčuga je totiž skutočne sofistikovaný radar. Dokáže zamerať objekty, vysielajúce radarový signál, bez toho, aby bol sám radarmi zameraný. Toto je veľmi nebezpečné pre americké a britské vojenské lietadlá, operujúce v takzvaných bezletových zónach nad severným a južným Irakom. Ak sa totiž doteraz iracká protivzdušná obrana po zameraní spojeneckých lietadiel stretávala s ich okamžitou raketovou odozvou, nákup radaru Kolčuga by zlepšil jej účinnosť. Inými slovami, nebola by už pre ne takým ľahkým cieľom. Ľahším cieľom by sa naopak stali práve lietadlá spojencov. Aspoň teoreticky. Prezident Kučma obvinenie odmietol. Minulý štvrtok počas rozhovoru s britským ministrom obrany Geoffom Hoonom navyše prisľúbil, že poskytne medzinárodným orgánom všetky potrebné informácie, aby dokázal nepravdivosť obvinení. Americký veľvyslanec v Kyjeve Carlos Pascual v piatok zas vyhlásil, že Washington je presvedčený o autenticite inkriminovanej nahrávky, ktorá dokazuje Kučmovu ochotu predať radar Iraku. Dôkazy o tom, že k jeho dodávke skutočne došlo, však americká strana zatiaľ nemá. Audio: „Nemáme potvrdené, že systém Kolčuga bol dovezený do Iraku. Máme isté informácie a pokračujeme vo vyšetrovaní.“ Radarový systém Kolčuga bol vyvinutý v roku 1985 počas sovietskej éry v ukrajinsko-ruskej spolupráci. Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Ukrajina podľa vlastných vyhlásení vyrobila len štyri takéto zariadenia. Podľa amerického ambasádora na Ukrajine Pascuala možnosť, že do obchodu bolo zainteresované aj Rusko, bude takisto predmetom vyšetrovania. Audio: „Samozrejme, budeme skúmať všetky podozrenia, neberúc ohľad na to, ktorej krajiny sa týkajú.“ Americký veľvyslanec zároveň naznačil, že ochotou, akú prejavila ukrajinská strana v otázke medzinárodného vyšetrovania, sa zároveň vytvorilo ovzdušie na zmanipulovanie či rovno zničenie dôkazov. Amerického obvinenia, že prezident Kučma súhlasil s predajom radaru do Iraku, sa okamžite chopila opozícia a zahrnula ho do svojich protikučmovských hesiel. Hoci ukrajinský prezident odmietol jej požiadavku na demisiu, súhlasí s tým, aby sa kauzou Kolčuga zaoberal ukrajinský parlament. Skutočnosť, že sa obvinenie objavilo v čase masových protiprezidentských demonštrácií vyvoláva otázku, či ide o náhodu alebo americký zámer priliať olej do už beztak rozžeraveného ukrajinského politického kotla. Podľa amerického veľvyslanca Carlosa Pascuala sú však takéto úvahy bezpredmetné: Audio: „Spojené štáty nepodporujú žiadnu politickú frakciu. Táto informácia, ktorú sme poskytli nie je v žiadnom prípade spojená s domácou politickou situáciou na Ukrajine. Vždy sme hovorili, že otázka, kto má viesť Ukrajinu, je otázkou rozhodnutia ukrajinského ľudu. Nie je to otázka pre zahraničie nech by akokoľvek chcelo o tom rozhodovať.“ Ako už bolo povedané, Spojené štáty podozreniu z predaja radaru Iraku prikladajú veľký význam, zvlášť v situácii, keď uvažujú o vojenskej akcii proti bagdadskému režimu. Pascual v tejto súvislosti zopakoval, že americká vláda bez ohľadu na túto epizódu je stále odhodlaná pomáhať Ukrajine pri vybudovaní stabilnej demokracie a uskutočňovaní trhových reforiem. Americký diplomat k tomu dodal, že Spojené štáty len dočasne pozastavili 54 miliónov dolárov pomoci a ostatné finančné granty - napríklad pre mimovládne organizácie - pokračujú normálne ďalej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...