Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       3. október 2002 USA cituje 12 krajín sveta kvôli náboženskej netolerantnosti Anna Rausová Americká vládna inštitúcia, ktorá sa venuje tejto otázke v celosvetovom meradle, odporučila ministerstvu zahraničných vecí, aby zaradilo 12 krajín na zoznam tých, ktoré obmedzujú náboženskú slobodu. Polovica z nich sú islamské krajiny, alebo sú to štáty s väčšinovou moslimskou populáciou. O užitočnosti a rizikách práce komisie hovorí v príspevku Anna Rausová. Náboženská sloboda je jedným zo základných pilierov demokracie. Jeden zo zakladajúcich ideálov Spojených štátov – sloboda náboženského vyznania – sa v roku 1998 premietol aj do americkej zahraničnej politiky vo forme zákona o náboženskej slobode v zahraničí. Na jeho základe môže Washington uvaliť na krajiny, potláčajúce slobodu vyznania, napríklad obmedzenie exportu, zákaz udelenia víz či zastaviť finančnú pomoc. Komisia pre náboženskú slobodu v zahraničí je nezávislá vládna inštitúcia, ktorá vznikla na základe uvedeného zákona a predkladá ministerstvu odporúčania. V týchto dňoch komisia oznámila, že state department by mal dať na zoznam 12 krajín, v ktorých je podľa nej znepokojujúci stav náboženskej slobody. Nielen komisia, ale aj zákon je však aj predmetom kritiky, či Spojené štáty majú morálne právo posudzovať iné krajiny. Navyše kritici, medzi nimi aj domáci, spochybňujú aj jeho praktický dosah. Hovorca komisie Lawrence Goodrich má na tento častý argument túto odpoveď: AUDIO: „Spojené štáty, podobne ako ktorákoľvek iná krajina, ktorá podpísala medzinárodné dohody, má právo snažiť sa o ich dodržiavanie. Týka sa to dohôd o kontrole zbrojenia, komerčných zmlúv a dohôd o životnom prostredí, platí to aj pre dohody o ľudských právach“. Na najnovšom zozname figurujú Mjanmarsko, u nás známe ako Barma, Severná Kórea, Irán, Irak, Laos, Čína, Saudská Arábia, Sudán a Turkménsko, ktoré nie sú nováčikmi. Tento rok pribudli tiež India, Pakistan a Vietnam. Komisia upozornila na to, že v Číne napríklad tamojšia komunistická vláda zintenzívnila prenasledovanie kresťanov, ujgurských moslimov a tibetských budhistov. Prejavuje sa to zatýkaním, mučením či dokonca zatváraním na psychiatriu. V prípade Pakistanu zdôrazňuje komisia násilie voči náboženským menšinám, ale aj diskriminujúcu legislatívu, vytvárajúcu atmosféru náboženskej neznášanlivosti, vrátane útokov aj proti moslimom. V Saudskej Arábii náboženská sloboda prakticky neexistuje, pre americké ministerstvo zahraničných vecí to nie je nič nové. Tamojšie úrady zakazujú akékoľvek verejné náboženské prejavy okrem vládnej interpretácie sunitského islamu. Celý rad kresťanských zahraničných pracovníkov tam bolo minulý rok zadržaných, mučených a napokon deportovaných. Zatýkaní sú tam ale aj šiitskí náboženskí vodcovia. K porušovaniu základných náboženských práv dochádza v moslimskom i v nemoslimskom svete. Načasovanie zverejnenia nového zoznamu je i tak problematické. Hovorí John Esposito , profesor religionistiky na Georgetown University v Spojených štátoch: AUDIO: „Myslím si, že je to ťažké aj za normálnych okolností. V súčasnosti je to komplikované vnímaním Spojených štátov kvôli vojne proti globálnemu terorizmu. Nielen moslimský svet, ale i ďalšie štáty sveta, vrátane Európy, vnímajú Spojené štáty ako arogantnú a imperialistickú krajinu“. Podľa už citovaného Goodricha však komisia zvažuje náboženskú slobodu iba na základe jediného faktoru: jej dodržiavania. Neberie do úvahy strategické záujmy Washingtonu s takými štátmi ako sú napríklad Saudská Arábia či Pakistan: AUDIO: „Prácou komisie je nezávislé posudzovanie náboženskej slobody a vyvodenie náležitých odporúčaní“. Komisia sa však dostáva niekedy do rozporu so samotným ministerstvom zahraničných vecí, ktoré v niektorých prípadoch odmietne prijať jej odporúčania: AUDIO: „Komisia sa rozchádza s ministerstvom pri výklade zákona v tom, že podľa nás by politické záujmy mali byť brané do úvahy až potom, ako je krajina zaradená na zoznam štátov, keď sa rozhodne o riešení“. Spojené štáty sú často obviňované z dvojitého metra. V otázke náboženskej slobody možno ako príklad uviesť Čínu či Saudskú Arábiu. Profesor Esposito vysvetľuje dôvody: AUDIO: „Ministerstvo zahraničných vecí ospravedlní svoj postup odôvodnením, že otázky náboženskej slobody a ľudských práv sú síce podstatné, ale treba ich vyvážiť s americkými strategickými záujmami. Toto napätie odráža realitu“. Výsledkom je, že Washington je vnímaný ako štát s dvojakým prístupom: uplatňujúci prísne kritériá u jedných a zabúdajúci na ne u tých, ktorých potrebuje: AUDIO: „Spojené štáty sú v kontakte s mnohými krajinami. V prípade niektorých má Washington úplnu slobodu ich kritizovať, v iných zasa považuje za vedľajšie presne tie isté princípy na ktorých trvá u iných štátov, ako napríklad u konkrétnych spojencov. A to znamená, že Spojené štáty možno obviniť z dvojitých noriem“. Obhajcovia však dodávajú, že i napriek slabostiam, ktoré so sebou americký zákon o náboženskej slobode v zahraničí nesie, je predsa len dobrým posolstvom pre tých, ktorí sú pre svoje náboženské presvedčenie prenasledovaní.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...