Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       7. október 2002 Pred Bushovým prejavom k Iraku Miroslav Neoveský O druhej hodine ráno v noci na zajtra, teda o ôsmej večer washingtonského času, predstúpi George Bush pred televízne kamery, aby ľudu, ktorý rozhodne nie je práve nadšený perspektívou vojny, predniesol svoje dôvody, ktoré ho nútia zaujímať voči Iraku nekompromisný postoj. K situácii pred prejavom amerického prezidenta hovorí Miroslav Neoveský. Predovšetkým treba povedať, že tvrdý nekompromisný postoj Spojených štátov a Veľkej Británie v otázke inšpekcií zbraní v Iraku zrejme pôsobí. Možno tak usudzovať okrem iného zo včerajšieho vystúpenia irackého veľvyslanca v OSN, Mohammeda Aldouriho v programe americkej televíznej spoločnosti ABC. Okrem iného v nej povedal, že „Irak je ochotný uvažovať o podriadení sa novej rezolúcii OSN o inšpekcií zbraní“. Avšak už dnes mu jeho najvyšší šéf Saddám Husajn oponoval a vyhlásil, že „Irak sa neskloní pred nátlakom a jeho hrdinské ozbrojené sily a hrdinský ľud na hlavu porazia a rozdrvia každého agresora.“ Buď teda iracký veľvyslanec v OSN nekonzultoval svoje vystúpenie so svojím šéfom, alebo to bola úmyselná deľba úloh, tak ako už po dvanásť rokov, pri vodení Organizácie spojených národov, jej inšpektorov a napokon celého sveta za nos. Možno očakávať, že nadchádzajúci prejav prezidenta Busha bude presvedčivý a zapôsobí nielen na americký ľud, ale aj na jeho volených zástupcov v Kongrese a napokon aj na členov Bezpečnostnej rady OSN. George Bush by sa podľa znenia Ústavy nemusel obracať so žiadosťou o podporu na Kongres, lebo tá mu, ako vrchnému veliteľovi ozbrojených síl dáva právomoc vydať rozkaz k akcii, ak to uzná za nevyhnutné. Chcel by však mať čo najširšiu podporu ľudu, prejavenú aj jeho volenými zástupcami. Už minulý týždeň v stredu, po porade s vedúcimi činiteľmi Kongresu, George Bush k tomu povedal: AUDIO „Vyhlásenie podpory zo strany Kongresu ukáže priateľom i protivníkom odhodlanie Spojených štátov. V Bagdade sa režim dozvie, že úplné splnenie požiadaviek Bezpečnostnej rady je jeho jedinou možnosťou a že čas, ktorý mu ostáva, je obmedzený.“ Zbrane hromadného ničenia v rukách nevypočítateľného diktátora sú naozaj hrozbou. A nielen pre Spojené štáty, ale pre celý svet, keďže ich účinok, ak ich použije, sa nezastaví pred nijakými hranicami. Táto hrozba sa ešte zvýši, ak sa uváži túžba a snaha teroristických organizácií dostať sa k týmto zbraniam. Americký prezident George Bushto už minulý týždeň definoval veľmi zreteľne: AUDIO „Musíme sa vzoprieť tak teroristickým bunkám, ako aj teroristickým štátom, lebo sú to iba odlišné tváre toho istého zla.“ Nemožno sa teda čudovať, že dnešný večerný prejav prezidenta Busha očakávajú s napätím nielen americký ľud a jeho volení reprezentanti v Kongrese, ale práve tak aj v Bagdade, v sídle OSN v New Yorku a napokon na celom svete. Pokiaľ ide o poslancov a senátorov Kongresu Spojených štátov, tak sa už pred prejavom prezidenta Busha črtala jasná podpora jeho administratíve. Predseda demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Richard Gephardt po poradách v Bielom dome okrem iného vyhlásil: AUDIO „Použitie a pokračujúci vývoj zbraní hromadného ničenia Irakom, v spojení s úsilím teroristov získať tieto zbrane, predstavuje jedinečné a nebezpečné ohrozenie našej národnej bezpečnosti. Mnohí z nás sú presvedčení, že tejto hrozbe sa musíme postaviť. Diplomaticky, ak to bude možné a vojensky, ak budeme musieť.“ Po dôkazy, že táto hrozba je reálna netreba chodiť ďaleko. Napokon sa to ukazuje aj v Afganistane a vo vojne proti teroru vôbec. Nie je ani jednoduchá, ani ľahká a už vôbec nebude krátka. Treba to mať pred očami napríklad aj dnes. Na dnešok totiž pripadlo prvé výročie začatia vojenských operácií v Afganistane. Sú skončené? Ani zďaleka nie a to napriek čiastkovým úspechom. A navyše, ak sa ukáže, že výbuch na francúzskom tankeri v jemenskom prístave bol dielom teroristov, tak potom musí byť každému jasné, že ich terčom nie sú iba Američania a Spojené štáty.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...