Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       8. október 2002 Prezident Bush: „Svet si nemôže dovoliť čakať dlho!“ Miroslav Neoveský Prezident George Bush predniesol ostro sledovaný televízny prejav americkej verejnosti, venovaný Iraku a režimu Saddáma Husajna. Hovorí Miroslav Neoveský. Prejav prezidenta Busha, prednesený pred 400 poslucháčmi priamo v sieni v meste Cincinnati, v štáte Ohio a sledovaný miliónmi po celých Spojených štátoch a na celom svete, bol v podstate polhodinovou obžalobou Saddáma Husajna. Americký prezident argumentoval aj tým, že zásah s cieľom odzbrojiť irackého diktátora neodvedie pozornosť od vojny proti teroru, ale naopak, že postaviť sa proti hrozbe, ktorú Irak predstavuje, má kľúčový význam pre víťazstvo v tejto vojne. Okrem iného George Bush povedal: AUDIO „Saddám Husajn skrýva teroristov a nástroje teroru, nástroje masového vraždenia a ničenia, a nedá sa mu veriť. Riziko, že ich použije alebo ich poskytne teroristom, je jednoducho príliš veľké. Teroristické bunky a nezákonné režimy, vyrábajúce zbrane hromadného ničenia, sú odlišné tváre toho istého zla.“ Ohrozenie, ktorému dnes čelia Spojené štáty, prirovnal prezident Bush ku kubánskej raketovej kríze, ktorá sa odohrala pred 40-timi rokmi. Prirovnanie bolo samozrejme úmyselné, aby dodalo konfrontácii s Irakom naliehavosti, a aby poskytlo aj vysvetlenie, prečo možno vyčkávať s odzbrojením irackého diktátora iba týždne, nanajvýš mesiace. Prezident Bush to formuloval aj takto: AUDIO „Čím dlhšie budeme čakať, tým silnejší a smelší Saddám Husajn bude. Mohli by sme čakať a dúfať, že neposkytne zbrane teroristom a nevyvinie nukleárne zbrane, aby mohol vydierať svet. Som však presvedčený, že takáto nádej by bola v rozpore so všetkými dôkazmi.“ Po prvý raz sa prezident Bush zmienil o Saddámovej flotile lietadiel bez pilotov, ktorých konečnou úlohou je dopraviť chemické a biologické zbrane do miest v Spojených štátoch. Hoci viacerí členovia jeho administratívy už hovorili o dôkazoch, potvrdzujúcich spojenie medzi al-Káidou a Irakom, americký prezident sám sa o tom zmienil po prvý raz, keď hovoril o tom, že Irak trénoval členov teroristickej skupiny vo výrobe bômb a v používaní jedovatých a smrtiacich plynov. Prejav amerického prezidenta celkom isto nebol vyhlásením vojny. Avšak celkom jasne pripravoval krajinu na pravdepodobnosť, že vojenský zásah bude jedinou možnosťou, ak by sa Irak aj naďalej vzpieral odzbrojeniu. Zdôraznil to aj tým, keď povedal, že „nepodnikať nič, je tou najriskantnejšou alternatívou“, čo navyše podčiarkol slovami, že by bolo pochabé čakať, kým nepriatelia Ameriky udrú ako prví. Po prejave prezidenta Busha uverejnil Biely dome fotografické snímky z výzvedných družíc, na ktorých je jasne vidieť, ako dôkladne Irak obnovil a rozšíril svoje nukleárne strediská, po ich bombardovaní v roku 1998. Pripomínalo to rozhodnutie prezidenta Kennedyho, ktorý pred 40-timi rokmi tiež uverejnil satelitné zábery sovietskych raketových základní na Kube. Jediný rozdiel bol v tom, že pred štyridsiatimi rokmi boli na záberoch vidieť sovietske rakety, na tých dnešných iba budovy a nie zbrane. Svojim prejavom chcel George Bush očividne ukončiť aj diskusie o tom, čo je skutočným cieľom politiky jeho administratívy, či odzbrojenie Iraku, alebo zbavenie Saddáma Husajna moci. K tomu americký prezident jasne povedal, že „jedno nie je možné dosiahnuť bez toho druhého“ a svojim kritikom, argumentujúcim, že vojenský zásah by situáciu len zhoršil odpovedal veľmi krátko: „Situácia sotva môže byť horšia.“ Svojim prejavom tiež oslovil Kongres, ktorý schválením silnej rezolúcie môže tak americkému ľudu, ako aj Bezpečnostnej rade ukázať, že to nie je iba George Bush, ale celá krajina, ktorá je pripravená ukázať Saddámovi medze. Reakcie americkej verejnosti boli diferencované. Podľa prieskumu novín New York Times a televíznej spoločnosti CBS, ktorého výsledky dnes uverejnili, prejavili Američania silnú podporu konfrontácii s Irakom. Zároveň však naznačili, že by si želali, aby sa na nej podieľali aj spojenci a aby sa uskutočnili inšpekcie OSN skôr ako sa prejde k vojenskej akcii. Odborníci naviac pripomínajú, že okrem vojenského víťazstva nad Saddámom Husajnom budú musieť dokázať Spojené štáty v Iraku „vyhrať aj mier“. Nad budúcnosťou Iraku bez Saddáma sa však vznáša celý rad zatiaľ nezodpovedaných otáznikov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...