Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       11. október 2002 Nositeľom Nobelovej ceny mieru sa stal bývalý amerických prezident Jimmy Carter Anna Šišková Päťčlenný nórsky výbor dnes udelil Nobelovu cenu mieru za rok 2000 bývalému americkému prezidentovi Jimmymu Carterovi. Výber nie je náhodný. Carter bol v minulosti na cenu navrhovaný niekoľkokrát vďaka mierovým iniciatívam, ktoré podnikal na celom svete. Udelenie ceny Carterovi však má byť zároveň odkazom pre administratívu amerického prezidenta Georga Busha. Nórsky Nobelov výbor tento rok z rekordného počtu –156-tich navrhovaných kandidátov na cenu mieru vybral bývalého amerického prezidenta Jimmyho Cartera. Carter, ktorý svoju politickú kariéru začínal ako senátor za juhovýchodný americký štát Georgia, si paradoxne najväčší rešpekt získal až po odchode z úradu prezidenta. Jeho štvorročné úradovanie výrazne poznamenala kríza okolo amerického veľvyslanectva v Iráne, kde ozbrojenci 444 dní zadržiavali zamestnancov veľvyslanectva. Carter bol na Nobelovu cenu mieru navrhovaný už v minulosti. Najbližšie k nej bol v roku 1978, kedy výraznou mierou prispel k uzatvoreniu mierovej dohody medzi Izraelom a Egyptom v Camp Davide. Práve táto zmluva je označovaná za najväčší úspech jeho politickej kariéry. Šéf Nobelovho výboru Gunnar Berge otvorene vyhlásil, že Carterovo ocenenie v súčasnosti nie je náhodné: AUDIO: „V situácii, ktorú poznamenávajú hrozby použitia moci sa Carter vždy držal princípov, že konflikty musia byť podľa možnosti riešené sprostredkovaním a medzinárodnou spoluprácou na základe medzinárodných zákonov, rešpektovania ľudských práv a ekonomického rozvoja“. Berge ďalej prítomným novinárom povedal, že ocenenie je výrazom „kritiky politiky súčasnej americkej administratívy a jej postoju voči Iraku“ ako aj kritikou tých, ktorí s ňou súhlasia. Predseda päťčlenného výboru uviedol, že 78-ročný Carter bol ocenený „za desaťročia neúnavnej snahy o hľadanie mierových riešení medzinárodných konfliktov, o presadzovanie demokracie a presadzovanie ekonomického a sociálneho rozvoja“. Berge potom špeciálne vyzdvihol Carterovu zásluhu na dohode z Camp David, za ktorú potom v roku 1979 dostali Nobelovu cenu mieru izraelský premiér Menachem Begin a egyptský prezident Anwar Sadat. Carter ocenenie v rozhovore pre CNN uvítal, akékoľvek komentáre na adresu súčasnej politiky Bieleho domu však odmietol. Vyjadril však presvedčenie, že pred začiatkom akejkoľvek vojny je potrebné vyčerpať všetky ostatné alternatívy, vrátane rozhovorov, vyjednávaní. „Ak to je v prípade Iraku možné, treba pracovať cez OSN“, uviedol bývalý americký prezident. Carter si už na začiatku svojho prezidentovania stanovil jasný cieľ – zlepšiť dodržiavanie ľudských práv. Veľkú pozornosť venoval najmä Latinskej Amerike. Počas jeho pôsobenia v úrade v tejto oblasti klesol počet krajín ovládaných vojenskou juntou, namiesto ktorých boli zvolené demokratické vlády. Carter obnovil diplomatické kontakty medzi USA a Kubou a vyjednal prepustenie tisícov politických väzňov na Kube. Dokončil rokovania o nadviazaní diplomatických vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou a tak isto pod jeho vedením bola uzatvorená dohoda o navrátení Panamského prieplavu Paname. O niečo ťažšie bolo pre Cartera uzavrieť rokovania so Sovietskym zväzom o obmedzení strategických zbraní, ktoré mali viesť k zmluve SALT 2. Prvú zmluvu uzavrel Carterov predchodca Richard Nixon. Rokovania s Lenonidom Brežnevom však boli mimoriadne náročné, keďže Carter vytrvalo kritizoval Moskvu za porušovanie ľudských práv. Zmluva bola nakoniec podpísaná, americký Senát ju však neratifikoval, keďže Sovieti v 79-tom roku zaútočili na Afganistan. V tom istom roku skupina iránskych ozbrojencov obsadila americké veľvyslanectvo a zajala všetkých jeho zamestnancov v Teheráne. Carter vyhlásil, že Spojené štáty sa nesmú ozbrojencom vzdať. Rokovania s Iránčanmi o prepustení 52-och Američanov však boli bezvýsledné. V apríli roku 1980 Carter nariadil špeciálnym jednotkám, aby zajatcov oslobodili. Akcia sa skončila katastrofou. Zomrelo pri nej osem amerických vojakov a zároveň sa ňou pochovali Carterove šance na znovuzvolenie. Okrem problémov v zahraničí Carterove šance na znovuzvolenie komplikovala aj hospodárska situácia doma. Jeho súboj o post prezidenta s Ronaldom Reganom sa skončil zdrvujúcou porážkou. Carter sa z Bieleho domu vrátil späť do rodnej Georgie, kde strávil niekoľko rokov, zatiaľ čo väčšina jeho straníckych kolegov sa na neho pozerala cez prsty. Neskôr sa však vrátil k tomu, čo ho zaujímalo najviac – riešenie kríz v zahraničí. Carter založil svoje vlastné stredisko, ktoré v rôznych krajinách pomáha pri upevňovaní demokracie. Bývalý americký prezident za posledných dvadsať rokov navštívil v rámci svojej misie celý rad krajín. Tento rok navštívil Kubu, neskôr ukľudňoval politickú situáciu na Venezuele. Jedna zo známych amerických novinárok v súvislosti s jeho aktivitami poznamenala: „Tí, ktorí si myslia, že bol katastrofou v Bielom dome ho považujú za príkladného vážneho štátnika – ide všade a robí dobro.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...