Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. október 2002 Šaron a Bush hovorili o vojenskej akcii voči Iraku Daniel Raus Diskusie o Iraku naďalej pokračujú. V prípade ozbrojeného zásahu bude jednou z vážnych otázok postoj Izraela. Dôvodom je to, že bagdadský režim by sa takmer s istotou pokúsil vyvolať arabsko-židovskú vojnu. O možnostiach, ako sa takémuto scenáru vyhnúť, hovoril vo Washingtone s americkým prezidentom Bushom izraelský premiér Šaron. Počas vojny v Perzskom zálive – teda pred jedenástimi rokmi - vypálil Irak 39 rakiet na Izrael. Bolo jasné, že režim Saddáma Husajna nemá proti spojencom šancu. Urobil teda zúfalé gesto v podobe pokusu vtiahnuť do vojny Izrael. Keby Husajnova kalkulácia vyšla, mohlo sa všetko zmeniť, arabský svet by totiž okamžite prešiel na opačnú stranu. Husajnova kalkulácia nevyšla vďaka dvom veciam. Po prvé, americké rakety typu Patriot zostreľovali nemotorné iracké Scudy s ľahkosťou sokola, chytajúceho vypasených holubov. Inými slovami Washington v rozhodujúcom okamihu dokázal ochrániť Izrael. Druhým dôvodom bol mimoriadne zdržanlivý postoj vtedajšieho izraelského premiéra Jicchaka Šamira. Pod jeho vedením Izrael na útoky neodpovedal, a to napriek Šamirovým vyhraneným postojom. Tento šéf Likudu v žiadnom prípade nepatril k umierneným na izraelskej politickej scéne. Mimochodom, kedysi začínal ako člen radikálnej organizácie Irgun a bol dokonca zakladateľom teroristickej Sternovej skupiny. Otázka teda je, či by sa Izrael zdržal reakcie aj teraz – v prípade vojny v Iraku. O tom, že by Husajn na židovský štát opäť zaútočil totiž netreba ani na sekundu pochybovať. Návšteva premiéra Ariela Šarona vo Washingtone sa krútila presne okolo tejto témy a podrobnosti jeho rozhovoru s americkým prezidentom Bushom neboli zverejnené. Isté je iba to, že Ariel Šaron na otázku priamo neodpovedal. Obmedzil sa iba na všeobecné konštatovania, týkajúce sa navyše skôr Palestínčanov ako Iraku: AUDIO: „Na jednej strane robíme všetky potrebné kroky proti teroru a budeme pokračovať v ochrane našich občanov. Súčasne podnikáme aj nevyhnutné kroky smerom k napredovaniu politického procesu“. Prekvapením bolo ale vyjadrenie Georgea Busha, ktorý má samozrejme záujem na maximálnej zdržanlivosti Izraela. Jeho slová zneli skôr opačne: AUDIO: „Ak by zajtra zaútočil Irak na Izrael, predpokladám, že premiér by na to odpovedal, pretože je odhodlaný sa brániť. Našou nádejou je, že sa Irak vzdá zbraní pokojne“. Novinárov ale zaujímalo, čo by robil Washington v prípade, že okrem Iraku zaútočí na Izrael napríklad aj libanonské hnutie Hizballáh, podporované Sýriou. Tu je Bushova odpoveď: AUDIO: „Určite chceme spolupracovať s Izraelom. A Hizballáhu, rovnako ako štátom, ktoré ho podporujú, nech je jasné, že očakávame zastavenie útokov – či už v kontexte Iraku alebo mimo neho. Sú to teroristické aktivity a my budeme bojovať proti teroru kdekoľvek sa vyskytne“. Je teda jasné, že Washington chápe ochranu Izraela ako súčasť stratégie prípadného vojenského zásahu proti Iraku. Na druhej strane však rešpektuje jeho právo odpovedať silou. V hre totiž nie je nič menšie, ako podpora, alebo aspoň tichá podpora arabských štátov v oblasti. Saudská Arábia, Kuvajt alebo Jordánsko budú podobne dôležité, ako pred jedenástimi rokmi. Mimochodom, vtedy sa práve Jordánsko postavilo spočiatku na stranu Iraku (a do poslednej chvíle mu zostali verní Palestínčania). Napriek tomu, že obsah Bushovho rozhovoru so Šaronom zostal utajený, pozorovatelia očakávajú zo strany Izraela opäť zdržanlivosť. Prakticky isté je, že by sa neangažoval na počiatku konfliktu. Situácia by sa mohla zmeniť iba v prípade vážnejšieho irackého útoku. Dôvody vysvetľuje Judith Kipperová z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie: AUDIO: „Myslím si, že by bolo veľmi problematické vytvoriť koalíciu podobne zmýšľajúcich krajín s účasťou Izraela a zvrhnúť arabský režim. Izrael to vie, takže o podobnú účasť nemá záujem. Ak by bol ale napadnutý nekonvenčnými zbraňami, nikto ho nemôže žiadať, aby nereagoval“. Všetci sa ale zhodujú v názore, že najlepšie by bolo odzbrojiť Husajnov režim bez vojny, teda prostredníctvom inšpektorov OSN. Či je to ale možné, to ukáže budúcnosť. Minulosť naznačuje presný opak.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...