[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 9. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



21. október 2002

K dlhovekosti Američanov možno prispieva vyšší vek odchodu do dôchodku

Martin Votruba, Pittsburgh

Náš americký spolupracovník Martin Votruba hovorí o novom výskume, podľa ktorého k dlhovekosti Američanov možno sčasti prispieva v porovnaní so Slovenskom neskorší — pre mužov aj ženy rovnaký — dôchodkový vek 65 rokov.

Od federálnych štatistických údajov zrejme málokto očakáva zmenu svojich názorov na dávno prijímané pravdy. No keď sa na hŕby neprehľadných a v očiach viacerých nepotrebných čísel niekto pozrie s konkrétnou otázkou na mysli, občas nájde celkom nečakanú odpoveď. Podľa novej štúdie odborníkom z Marylandskej univerzity zo štatistík predbežne vyplynulo zarážajúce zistenie, že chudobnejší ľudia sú o čosi zdravší a žijú dlhšie ako bohatší. Na základe ďalšej práce potom prišli k vysvetleniu, ktoré by mohol byť určitou útechou pre tých, čo na Slovensku odmietajú zvýšenie dôchodkového veku, a posmelením pre tých, ktorí chcú neskorší odchod na penziu presadiť.

Americkí odborníci sa pri sledovaní federálnych štatistík nesústredili na obmedzené porovnávanie extrémne bohatých a extrémne chudobných, ale na oveľa menšie rozdiely v príjmoch väčšiny obyvateľstva. Dali si pritom zdanlivo ťažko dokázateľný cieľ: zistiť nie iba súvislosť medzi príjmami a zdravím, ale to, či je dlhší život a lepšie zdravie dôsledkom vyšších príjmov. Skutočnosť totiž môže byť taká, že to je naopak: ľudia, ktorí sú častejšie a dlhšie chorí môžu mať nižšie príjmy, lebo majú viac absencií; nezískajú tak schopnosti, aby sa dostávali do vyššieho a lepšie plateného pracovného zaradenia; a žijú napokon kratšie nie pre nižšie príjmy, ale pre choroby.

Osobitnú príležitosť uvažovať o tom, čo je príčina a čo dôsledok, odborníkom poskytla negatívna zmena vo vyplácaní dôchodkov v Spojených štátoch pred takmer 25 rokmi. Z decembra na január vtedy novým penzistom začali vyplácať federálne dôchodky o 7 až 10% nižšie, kým výška už vyplácaných penzií zostala zachovaná. Ekonómovia z Marylandskej univerzity porovnali federálne štatistiky o dĺžke života štvrť milióna tých ľudí, ktorí dosiahli tunajší dôchodkový vek 65 rokov tesne pred znížením nových penzií a ďalšieho štvrť milióna tých, ktorí mali 65. narodeniny tesne potom. Výsledok bol nečakaný. Spomedzi vtedy 65-ročných Američanov zomrelo v nasledovných piatich rokoch menej ľudí v tej skupine, ktorú zmeny v dôchodkovom zabezpečení odsúdili na nižšie príjmy.

Vysvetlenie sa zo štatistík vyčítať nedalo, no je málo pravdepodobné, že by ich dlhší život, a teda zrejme lepšie zdravie, boli akosi priamo spôsobené nižšími prijmami. Autori štúdie predpokladajú, že federálne štatistiky potvrdili niečo iné — to, o čom hovoria odborníci na dlhovekosť už niekoľko desaťročí. Ľudia, ktorých postihlo zníženie penzií, zrejme vo väčšej miere v 65 rokoch do dôchodku neodišli, alebo si popri ňom našli zamestnanie na čiastočný úväzok. Zostali tak dlhšie aktívni, čo podľa lekárov priamo súvisí s dĺžkou života.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print