Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       23. október 2002 USA pripravujú novú rezolúciu OSN o Iraku Daniel Raus Spojeným štátom sa v Bezpečnostnej rade OSN nepodarilo presadiť návrh rezolúcie, ktorá by varovala Irak pred automatickou vojenskou akciou v prípade zlyhania medzinárodných inšpekcií. Teraz pripravuje Washington nový text, čo sprevádza množstvo diskusií. Zdá sa, že kompromisnú rezolúciu sa nakoniec predsa len podarí prijať. Postupnosť krokov voči Iraku bude mať dve alebo tri základné štádiá: prvé prebieha teraz a je ním boj o rezolúciu v Bezpečnostnej rade OSN. Druhým bude misia inšpektorov v Iraku. A podľa jej výsledku príde alebo nepríde na rad vojenský zásah proti režimu Saddáma Husajna. Boj o rezolúciu je v podstate diskusiou o miere varovania. Washington chcel jasne zakotviť vojenskú akciu ako priamy dôsledok prípadného zmarenia inšpekcií irackým režimom, teda čo najsilnejšie varovanie. Francúzsko chce však iba ďalšiu rezolúciu v starom duchu, a potom ešte jednu rezolúciu, keby inšpekcie zlyhali. Prezident Jacques Chirac vylučuje možnosť obmeny pôvodného amerického návrhu: AUDIO: „Sme proti akejkoľvek rezolúcii Bezpečnostnej rady, ktorá by zahŕňala automatickú vojenskú intervenciu“. Washington teda pripustil možnosť kompromisu a začal pracovať na novom texte. Na stranu Francúzska sa totiž postavilo aj Rusko a čiastočne aj Čína. V novom znení má byť automatické autorizovanie vojenského zásahu nahradené hrozbou „vážnych dôsledkov“. Zástupca Spojených štátov v OSN John Negroponte hovorí, že nová formulácia by bola pre Washington prijateľná: AUDIO: „Predkladáme text rezolúcie, ktorý splní svoj účel, ak bude Irak spolupracovať. Intenzívne rokujeme s ďalšími stálymi členmi Bezpečnostnej rady a skúmame, či je možné dosiahnuť konsenzus. Každá krajina do toho vnáša svoj pohľad na tieto otázky, preto je potrebné ich utriediť a prediskutovať“. Dodajme, že na diskusie je zatiaľ čas, pretože novú misiu inšpektorov aj tak treba dôkladne pripraviť, a to sa nedá urobiť zo dňa na deň. Rezolúcia však musí byť na svete pred odchodom inšpektorov do Iraku, ak má plniť funkciu Damoklovho meča, visiaceho nad Saddámom Husajnom. Okrem iného musí byť jasné, že inšpektori majú prístup do takzvaných prezidentských palácov, ktoré majú rozlohu stredne veľkého mesta a ktoré iracký režim zjavne používa na utajenie svojich aktivít. Šéf inšpektorov Hans Blix je teda optimistický a tvrdí, že Bezpečnostná rada sa nakoniec dohodne: AUDIO: „Určite by som nevylučoval možnosť dohody v Bezpečnostnej rade. Už koncom minulého týždňa sa odohrali vzrušené diskusie v médiách, týkajúce sa formulácie sankcií, a tá sa zmenila, takže je nová situácia“. Z postoja Francúzska nie je celkom jasné, či mu ide viac o vlastný vplyv v oblasti Blízkeho východu a v OSN, alebo o naozaj účinný postup voči Iraku. Zahraničný analytik francúzskej televízie Christian Malard tvrdí, že motiváciou Paríža je snaha o dodržanie medzinárodného práva – a tiež úsilie udržať Američanov pod kontrolou: AUDIO: „Chirac chce jasný, logický a spoločný postup. Žiada dvojstupňovú rezolúciu a hovorí: dajme poslednú šancu Saddámovi Husajnovi, nech ukáže, či myslí obnovenie inšpekcií vážne. Ak nie, potom Bezpečnostná rada rozhodne o postupe a ďalšej rezolúcii. Ak potom bude jasné, že ideme do vojny, tak do nej pôjdeme a bude jasné, že Francúzsko nie je proti. Jednoducho chcú, aby mala OSN svoju legitimitu“. Christian Malard sa v Bejrúte zúčastnil na víkendovom summite po francúzsky hovoriacich krajín v oblasti, kde sa Jacques Chirac pokúšal získať pre svoje návrhy podporu. Aj keď hodnotil načasovanie stretnutia ako trocha problematické, bolo podľa neho pre francúzskeho prezidenta úspešné: AUDIO: „Po našej ceste na Blízky východ, do Libanonu, Sýrie a Jordánska je zrejmé, že Chirac získal podporu všetkých predstaviteľov v oblasti. Je tiež zrejmé, že Spojené štáty, Bush a jeho administratíva si uvedomujú, že nič nebude jednoduché. Koncom týždňa teda očakávame kompromisnú rezolúciu. Ako nám povedal Chirac súkromne počas cesty: nechcem bojovať proti Spojeným štátom, ale postupujme spoločne logicky“. Logikou ale operujú obe strany. Američania argumentujú, že nemá zmysel pridávať novú rezolúciu, ak by iba zopakovala znenie existujúcich rezolúcií. Čo sa týka medzinárodného práva, dôležitým precedensom sa stal zásah v Kosove, ktorý nemal požehnanie Bezpečnostnej rady. OSN navyše totálne zlyhala pri ochrane Bosny a nedokázala zabrániť masakrám v africkej Rwande. Prijatie rezolúcie teda nie je iba v záujme Spojených štátov, ale aj stálych členov Bezpečnostnej rady a samotného OSN. O efektívnosti štruktúr tejto organizácie, zohľadňujúcej situáciu po 2.svetovej vojne, totiž mnohí pochybujú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...