Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       30. október 2002 Americké médiá pod paľbou kritiky kvôli „washingtonskému ostreľovačovi“ Anna Rausová Americká vláda podala v týchto dňoch žalobu na jedného z dvoch mužov, ktorí boli minulý týždeň zatknutí pre podozrenie zo spáchania desiatich vrážd a ďalších útokov v okolí Washingtonu. Na celom prípade zaujala aj úloha amerických médií, osobitne televízie a rozhlasu: pomohli pri hľadaní neznámeho ostreľovača, alebo naopak zdramatizovali a oddialili jeho zadržanie? Neznámy ostreľovač terorizoval po tri týždne okolie Washingtonu. Z neznámeho miesta, ako sa neskôr ukázalo z dodávky, strieľal do ľudí na čerpacích staniciach, na parkoviskách, či na ulici. Nikto nevedel odkiaľ a kedy na koho zaútočí. Drámu sprevádzalo zúfalstvo polície, ktorá nemala spočiatku žiadnu stopu, ochromenie dopravy zátarasmi na cestách a diaľniciach po každej streľbe v snahe dochytiť strelca a všadeprítomný strach. Dôležité miesto v celom prípade si vydobyli v dnešnej dobe neuveriteľne senzáciechtivé médiá. Práve o nich sa rozbehla už počas vyšetrovania veľká diskusia. Na jednej strane šéf vyšetrovania Charles Moose kritizoval televízne stanice a noviny za to, že zverejnili jeden z dôkazov, ktorý mal zostať v tajnosti, čo poškodilo nádej na skoré dolapenie strelca. Na druhej strane však polícia využila médiá na komunikáciu s vrahmi, čo nakoniec vyústilo do zadržania dvoch mužov, podozrivých z usmrtenia 10-ich a zranenia 3-och osôb. Za to sa médiám poďakoval guvernér Marylandu Parris Glendening : AUDIO: „Úžasná spolupráca zo strany médií veľmi prispela a tak vďaka vám všetkým – v mene občanov vám ďakujem za vašu pomoc“. Napriek tomu médiá, osobitne 24-hodinové spravodajské televízne stanice, čelia pokračujúcej kritike. Jedným z dôvodov je vysielanie rozhovorov s expertmi, ktorých predčasné hodnotenia mohli byť zavádzajúce, čo sa týka napríklad špekulácií o farbe pleti možného vraha. Väčšina z nich - boli to bývalí policajti - hovorili o „bielom“ strelcovi. Ako sa však nakoniec ukázalo, obaja zadržaní, 42-ročný John Allen Muhammad a 17-ročný John Malvo, sú tmavej pleti. Ďalšou špekuláciou bola ich domnelá príslušnosť k nejakej teroristickej sieti, i keď o nej neexistujú zatiaľ žiadne dôkazy. Spôsob informovania sa nezastavil ani po zadržaní oboch podorivých. Kritici poukazujú tiež na to, že televízie a noviny začali hneď vykresľovať ich negatívny obraz s pomocou osôb z ich rodinného a spoločenského okruhu. Jednou z kritičiek médií je Alison Schaferová , odborníčka na komunikáciu z Americkej univerzity vo Washingtone. Podľa nej médiá, najmä televízne stanice, prípad „washingtonského snipera“ nezvládli: AUDIO: „Elektronické médiá sú v tomto prípade horšie než noviny. Prejavuje sa v nich tendencia k unáhleným úsudkom a myslím si, že k tomu aj došlo. Je totiž obrovský dopyt po vyriešení takéhoto prípadu, lebo to robí z neho žiadúcu drámu. Treba to preto vyriešiť priamo na televíznej obrazovke a nečakať na právny systém, aby si konal svoju povinnosť“. Nie všetci analytici sa stotožňujú s kritikou amerických médií v prípade ostreľovača. Jedným z nich je Stephen Hess , odborník na americkú vládu a kultúru z Brookings Institute, ktorý pre našu rozhlasovú stanicu povedal: AUDIO: „Myslím si, že médiá si počínali dobre. Samozrejme že to bol taký mediálny cirkus, lebo ide o veľký prípad. Domnievam sa, že médiá konali so skutočným odstupom“. Oveľa dôležitejšou otázkou je, či rozsiahle informovanie o oboch podozrivých, najmä negatívny faktor v ich vykresľovaní, nemôže ovplyvniť priebeh súdneho procesu. Podľa niektorých analytikov by sa mal preto proces konať ďaleko od miesta streľby. Aj keby sa však uskutočnil v Marylande či vo Virginii, kde majú na svedomí najviac obetí, netreba sa obávať nespravodlivého procesu. To je aj názor Paula Rosenzweiga , experta na právne otázky z washingtonskej Heritage Foundation. V rozhovore pre Slobodnú Európu vyjadril presvedčenie, že porota sa bude rozhodovať s ohľadom na dôkazy a svedecké výpovede a nie to,čo si prečítala v novinách či počula v televízii od príbuzných podozrivých: AUDIO: „Je to ťažká práca, ale spravodlivý proces znamená porotu, ochotnú rozhodovať sa na základe predložených dôkazov. To neznamená ale porotu bez názoru, ktorá nemá poňatie o tom, čo sa okolo nej deje vo svete“. Po niekoľkotýždňovej dráme v okolí Washingtonu sa teda obaja podozriví už pred jedným súdom ocitli - je ním verejná mienka. Teraz je na americkej justícii, aby dokázala, že je nezávislá aj v dobe obrovského vplyvu elektronických médií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...