Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       4. november 2002 Američania v utorok zmenia zloženie Kongresu a ovplyvnia ďalšie možnosti vládnutia prezidenta Busha Peter Gabaľ Američanov po dvoch rokoch opäť čaká "supervolebný" utorok, kedy voliči rozhodujú najmä o obsadení rôznych funkcií od miestnej cez štátnu až po federálnu úroveň. Neraz sa pritom úrovni obce, mesta či štátu tieto voľby spájajú ešte i s ďalšími rozhodnutiami, a to formou referenda. O čo najmä v týchto voľbách v Spojených štátoch pôjde? Každé dva roky v utorok po prvom novembrovom pondelku Američania pristupujú k volebným urnám, aby si zvolili zástupcov v Snemovni reprezentantov a tretinu Senátu. Zhruba tretina štátov únie si zvolí i guvernéra. Na nižších úrovniach sa rozhoduje o množstve ďalších funkcií: najčastejšie si spomenieme na starostov a šerifov, ale môže ísť hoci o šéfov školských rád a plno iných miestnych postov. V každom priestupnom roku je americký supervolebný utorok bohatší o voľby prezidenta Spojených štátov. Ale ani v dvojročnom medziobdobí, ktoré nastane zajtra, nie je volebné rozhodovanie Američanov menej dôležité. Zloženie oboch komôr Kongresu totiž zásadne ovplyvní možnosti ďalšieho prezidentovania Georgea Busha mladšieho. Politicky vzaté, súčasný prezident sa ako republikán nachádza v trochu neobvyklej situácii: zahraničná politika býva skôr doménou demokratov, republikáni zvyknú pozorne hľadieť na domáce témy, medzi ktorými dominuje ekonomika. Situácia chcela, aby prioritou Bushovej politiky bol boj proti terorizmu a s tým spojená silná zahraničnopolitická iniciatíva, teraz znásobená prípravami možného vojenského zásahu proti Iraku. Na strane druhej sa Bush ujal vedenia krajiny v čase, keď sa dlhé obdobie konjunktúry začalo chýliť ku koncu a demokrati naňho útočia práve kvôli zhoršeniu ekonomickej situácie. Dôležitou témou v Spojených štátoch sú teraz i náklady na zdravotnú starostlivosť a jej financovanie. Čím dôslednejšie chce prezident napĺňať svoje politické predstavy, tým jasnejšiu podporu potrebuje v Kongrese. Senát pritom hrá silnejšiu úlohu v zahraničnej politike, bez podpory Snemovne reprezentantov sa zase prakticky nedajú realizovať zásadné ekonomické opatrenia, pretože ona hrá prím v rozpočtových otázkach. Ak jednu alebo obe komory Kongresu ovláda iná strana, prezident musí pristupovať na kompromisy. Aké sú teda jeho možnosti? Politológ z Virgínskej univerzity v Charlotesville Larry Sabato uvažuje takto: AUDIO: "Ak demokrati získajú kontrolu nad oboma komorami, tak si myslím, že by to mohol byť faktický koniec politiky prezidenta Busha na domácej pôde. Nemusel by byť schválený žiaden zákon, ktorý ponesie jeho rukopis, nemuselo by byť vlastne byť schválené nič, čo navrhne Bush. Takže by sa musel zamerať výhradne na zahraničnú politiku, ako kedysi jeho otec." V Snemovni reprezentantov zatiaľ mali republikáni prevahu 222-och hlasov proti 211-im republikánom a dvom nezávislým. Vzhľadom na to, že ani jedna z dvoch hlavných strán nevykazuje v prieskumoch jednoznačný náskok, pri väčšinovom volebnom systéme si málokto trúfa predpovedať akýkoľvek výsledok. Pozornosť sa však teraz sústredí na Senát. George Bush sa ujal vlády v čase, keď v ňom zasadlo 50 demokratov a 50 republikánov. Pri rovnosti hlasov vychyľoval váhy na republikánsku stranu viceprezident Dick Cheney, ktorý z titulu svojej funkcie predsedá Senátu. Pomery sa zmenili, keď sa minulý rok republikánsky senátor Jeff Jeffords stal nezávislým a začal hlasovať s demokratmi. V prípade Senátu úvahy o nejasnom, ale zrejme tesnom výsledku znamenajú, že ani republikáni ani demokrati nebudú mať menej ako 41 kresiel. Tie totiž stačia na zablokovanie mnohých procedurálnych návrhov a ovplyvnenie agendy Senátu. Je teda veľmi pravdepodobné, že republikánsky prezident sa nebude môcť oprieť o jednoznačnú, 60-percentnú podporu Senátu. Podľa politického analytika Larryho Sabata by to pre Busha ani nebolo výhodné, a tesné pomery – či v prospech tých alebo oných – mu môžu prospieť. AUDIO: "Môžete vyhrať stratou a stratiť výhrou. Ak Bushovi republikáni získajú plnú kontrolu nad Senátom, Bush bude zodpovedný za všetko, čo sa stane odteraz až do roku 2004. Pokiaľ demokrati aspoň nominálne získajú kontrolu nad Kongresom, Bush bude mať koho obviniť za prípadné problémy. V americkej politike je veľmi užitočné mať koho obviniť." Zatiaľ zostáva len čakať na rozhodnutie amerických voličov, ktorí sa nerozhodujú podľa politických postojov kandidátov. Bývalý člen Snemovne reprezentantov za štát Minnesota, republikán Bill Frenzel to v rozhovore pre Slobodnú Európu tvrdí veľmi jednoznačne: AUDIO: "V Spojených štátoch volič vždy hľadá niekoho, kto bude zastupovať jeho osobne. A osobná charakteristika alebo mentálne schopnosti kandidáta sú často dôležitejšie, než postoje, ktoré zastáva v danej otázke." Politológ z Virgínskej univerzity v Charlotesville Larry Sabato k tomu dodáva, že Američania sa viac zaujímajú o miestne problémy, než o celonárodné otázky, a niekedy medzi nimi ani príliš nerozlišujú. AUDIO: "Voliči nerobia rozdiely medzi jednotlivými úrovňami moci. Očakávajú, že ich kongresman sa bude zaoberať tým, prečo na ulici nefunguje verejné osvetlenie a od miestnych zastupiteľov si sľubujú, že sa budú angažovať napríklad v takej celonárodnej téme, ako je otázka potratov." Nech už však budú motívy rozhodovania amerických voličov akékoľvek, jeho dopad v konečnom dôsledku pocíti celý svet.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...