Hlas Ameriky	Dnes je utorok, 7. október 2008       5. november 2002 V islamskom svete sa začína pôstny mesiac ramadán Gabriel Sedlák Pre moslimov všade na svete sa tento týždeň začína pôstny mesiac ramadán. Pre viac ako miliardu moslimských veriacich na svete je ramadán, deviaty mesiac lunárneho kalendára, najdôležitejším, pretože veria, že práve v tom čase sa prorokovi Mohamedovi zjavoval anjel, ktorý mu diktoval korán, svätú knihu islamu. AUDIO (spev) Túto pieseň spievajú počas ramadánu moslimské deti v každom veku a v desiatkach jazykov. Po západe slnka chodia od domu k domu a vinšujú dlhý život, šťastie a podobné veci. Za to sú potom odmenené, napríklad sladkosťami. Oficiálny začiatok ramadánu nie je každý rok rovnaký. Vplyv na to má podľa odborníka na islam muftiho Mohammada Jusufa islamský zákon šaría ako aj lunárny kalendár. AUDIO: „Moslimovia by mali začať pôstny mesiac ramadán, keď sa 29. deň končiaceho sa ôsmeho mesiaca objaví na oblohe polmesiac. Ak sa tak stane, nasledujúci deň by mal byť začiatok pôstneho mesiaca oznámený. Ak to nie je možné kvôli nepriaznivému počasiu, ôsmy mesiac by sa mal skončiť po 30 dňoch a o deň neskôr začať pôst.“ Tentoraz sa začiatok ramadánu očakáva v stredu, najneskôr však vo štvrtok tento týždeň. V očiach Stredoeurópanov je tento islamský sviatok synonymom rôznych zákazov, ktoré musia moslimovia dodržiavať. Za bieleho dňa by napríklad nemali jesť ani piť, či dokonca fajčiť. Takisto im je od východu slnka po jeho západ odopretý sexuálny styk. Ramadán kladie rôzne nároky aj na duchovný život moslimov. Podľa koránu sa od nich očakáva, že nebudú klamať, ohovárať a hovoriť neslušne, vyhnú sa konfliktom a budú naopak konať dobré skutky. Skutočný život sa tak v islamskom svete počas pôstneho mesiaca začíta až po zotmení, kedy sa pri spoločnom stole schádzajú rodina a priatelia. Moslimovia hovoria o ramadáne ako o mesiaci pokoja a zmierenia. V prípade vojenských konfliktov vraj dochádza v islamskom svete v tomto období k prerušeniu bojov a moslimské štáty či skupiny medzi sebou počas ramadánu obvykle nevyhlasujú vojny. S tým však polemizuje Imran Wahíd z fundamentalistickej skupiny, ktorej snahou je vytvorenie jednotného islamského kalifátu v moslimskom svete. AUDIO: „Ramadán bol pre moslimov v skutočnosti mesiacom víťazstva. Bol mesiacom, počas ktorého viedli mnohé boje, obranné i výbojné. Aj prvá bitka proroka Mohamada sa odohrala počas ramadánu, rovnako ako dobytie Mekky. Čiže skôr ako mesiacom mieru je ramadán pre moslimov obdobím politickej a intelektuálnej aktivity.“ Tak či onak, vlaňajšie rozhodnutie Spojených štátov začať v Afganistane vojnu proti terorizmu pred začiatkom ramadánu vyvolalo veľkú diskusiu. Tohto roku sa zase tu a tam objavujú úvahy o možnosti začať vojenskú akciu proti Iraku počas pôstneho mesiaca moslimov. Aj moslimovia v Spojených štátoch hovoria, že sa modlia za to, aby žiadna vojna nebola. Hovoria, že v čase najväčšieho sviatku moslimov musia na jednej strane brániť svoju vieru a zároveň dokázať, že sú skutočnými Američanmi. Veď Spojené štáty sú vďaka náboženskej slobode domovom rôznych náboženstiev, vrátane islamu. To isté určite nie je možné povedať o mnohých moslimských krajinách. A hrozba vojenského zákroku proti Iraku by nemusela byť aktuálna, ak by sa jeho vodca Saddám Husajn správal civilizovane, alebo aspoň rešpektoval uznesenia Bezpečnostnej rady OSN. Poslednú väčšiu vlnu záujmu západného sveta o islam vyvolal vlaňajší teroristický útok na New York a Washington a následné udalosti v Afganistane. V týchto dňoch pútajú pozornosť udalosti v Turecku, jedinom moslimskom štáte, ktorý je členom NATO. V nedeľných voľbách tam zvíťazila proislamská politická strana, ktorá hovorí o skĺbení demokracie a islamu. Keďže sa Turecko už roky snaží dostať pozvánku na vyjednávania o vstupe do Európskej únie a úspech Ankary nie je výhľadovo vylúčený, stane sa možno jedného dňa pre Stredoeurópanov pojem ramadán menej exotickým. Dobrou správou pre šíriteľov myšlienky slobody by bol vstup Turecka do európskeho spoločenstva v prípade, že by modernizácia tejto krajiny prispela k oslabeniu extrémistických síl v islamskom svete, ktoré vidia v západnej civilizácii ohrozenie. Takáto predstava môže byť ale otázkou vzdialenej budúcnosti. Ešte prejde zrejme veľa ramadánov, kým sa rozbúrený islamský svet upokojí a kým sa definitívne rozhodne pre modernizáciu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...