Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. november 2002 Republikáni zvíťazili v kongresových voľbách Daniel Bútora Doplňujúce kongresové voľby v Spojených štátoch priniesli veľké víťazstvo tamojším republikánom. Veľkosť republikánskemu víťazstvu nedáva ani tak množstvo nanovo získaných mandátov ako to, že budú mať väčšinu v oboch komorách Kongresu. Podľa posledných výsledkov pridali republikáni najmenej dva ďalšie hlasy k doterajšej väčšine šiestich hlasov v Snemovni reprezentantov. A takisto aspoň dva ďalšie mandáty získali v hornej komore Kongresu – v Senáte. Kontrola oboch parlamentných komôr i Bieleho domu im dáva mimoriadnu šancu uskutočňovať politiku prezidenta Georga Busha. Zatiaľ čo Republikáni a Demokrati sa zhodujú v zásadných otázkach zahraničnej politiky a boja proti terorizmu, výsledky volieb prinesú zmenu v domácej politike. Republikáni obsadenia vedenia oboch kongresových komôr i jednotlivých výborov, a uskutočia viaceré personálne zmeny v súdnictve. Pokračovať by tiež mali v znižovaní daní. Keďže Snemovňu reprezentantov ovládali Republikáni už posledných osem rokov, za dôležitejšie sa považuje víťazstvo v Senáte. Niekdajší a od januára zrejme opäť budúci vodca republikánskej väčšiny v Senáte Trent Lott: AUDIO: “Víťazstvo predčilo naše nádeje a očakávania – nielen že sme si uchovali Snemovňu reprezentantov, ale získali sme aj Senát, najmenej o dva hlasy.” Opozičných demokratov mrzelo, že volebnej kampani napokon dominovala zahraničná politika, v ktorej Busha všetci podporujú, a nie ekonomika. Doterajší vodca demokratickej väčšiny v Senáte Tom Daschle reagoval na výsledky volieb takto: AUDIO: „Bolo to referendum sčasti o líderstve prezidenta Busha, ale sčasti aj o amerických obavách z vojny proti terorizmu. Zohral v tom úlohu Irak, naša zahraničná politika a obavy o národnú bezpečnosti. Prezident o tom v kampani hovorilo stále dokola.“ Republikánom sa podarilo poraziť bývalého demokratického viceprezidenta Waltera Mondala, ktorý sa uchádzal o zvolenie v Minnesote po tragickej smrti senátora Paula Wellstona. Medzi ostro sledovanými víťazstvami republikánov bolo aj zvolenie Elisabeth Doleovej, bývalej ministerky a manželky dlhoročného republikánskeho senátora Boba Dolea, za senátorku za Severnú Karolínu. AUDIO:„Chcem požiadať tých, čo hlasovali za Erskina Bowlesa, aby mi dali šancu. Mám totiž jasne v úmysle byť senátorkou za celú Severnú Karolínu.“ Na každého víťazstva pripadá aspoň jeden porazený – v štáte Missouri prehrala tesnou väčšinou demokratická senátorka Jean Carnahanová: AUDIO:“To, o čom nám ide, nestratilo cenu porážkou ani smútkom, ktorý dnes v noci cítime. Ako vždy, aj tentoraz prídu tí, čo zdvihnú padnutú pochodeň. Náš oheň určite nevyhasne.” Čerešničkou na torte získania Kongresu bolo aj republikánske víťazstvo vo väčšine z 36-tich volieb guvernérov jednotlivých štátov. Najväčším osobným víťazstvom prezidenta bol úspechu jeho brata Jeba Busha - ten bol opät zvolený za guvernéra Floridy. Po zvolení povedal: AUDIO: “Teraz je čas, aby sme sa zjednotili ako štát. Oceňujem svojho volebného súpera. V prvom rade sa chcem poďakovať všemohúcemu Bohu, že som dostal šancu slúžiť.“ Republikáni takisto získali guvernérov v dvoch najväčších štátoch únie, v Texase a v New Yorku. Republikánsky guvernér bude po štyridsiatich rokoch aj v Marylande, a po neuveriteľných 130-tich rokov aj v štáte Georgia. V roku 1994, v reakcii na neveľmi úspešné prvé dva roky vlády prezidenta Billa Clintona, sa Republikánom podarilo získať veľkú väčšinu v oboch komorách Kongresu, predovšetkým v Snemovni reprezentantov. Republikánske víťazstvo vtedy viedlo ku korekciám Clintonovej politiky, Demokratom sa však odvtedy nepodarilo získať väčšinu v Snemovni reprezentantov. Volebný úspech Republikánov je netypický pre doplňujúce voľby po dvoch rokoch od volieb prezidentských. Doteraz sa to podarilo len Franklinovi Delanovi Rooseveltovi v roku 1938 a Billovi Clintonovi v roku 1998. Pripísať ho treba najmä popularite prezidenta Georga Busha, a tiež zmenenej atmosfére v krajine po vlaňajšom 11. septembri. Republikánske víťazstvo mu dáva lepšiu štartovaciu čiaru aj do budúcich prezidentských volieb v novembri 2004.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...