Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       7. november 2002 Rezolúciu o Iraku sa zrejme podarí tento týždeň v OSN prijať Daniel Raus Ešte v tomto týždni sa zrejme podarí prijať v Bezpečnostnej rade OSN rezolúciu o Iraku. Proces, trvajúci 7 týždňov sa tak dostáva do poslednej fázy. Spojené štáty urobili ústupok, čo sa týka automatického použitia sily v prípade zlyhania misie inšpektorov OSN. V rezolúcii však zrejme zostane požiadavka, aby iracký režim otvoril inšpektorom takzvané prezidentské paláce. Diskusie o Iraku sa v Bezpečnostnej rade OSN dostali do poslednej fázy. Text rezolúcie ale ešte stále nemá konečnú podobu, a to kvôli Rusku. Francúzsko a Čína totiž predbežne naznačili, že so súčasným znením sa stotožňujú. Rusko skúma do podrobnosti všetky možnosti významových odtieňov, aby vylúčilo akúkoľvek možnosť automatického použitia sily v prípade, že Bagdad inšpekcie opäť zastaví. Zástupca Washingtonu John Negroponte už ale jasne oznámil, že Spojené štáty sa spomenutej formulácie vzdali, aby sa vôbec podarilo rezolúciu prijať: AUDIO: „Podľa tejto rezolúcie, ak by Irak porušil jej podmienky, tak by sa záležitosť predložila Rade na prediskutovanie a zhodnotenie. Rezolúcia nestanovuje, čo sa môže stať po tejto fáze.“ To isté potvrdil zástupca Veľkej Británie Jeremy Greenstock : AUDIO: „Nie je to o spúšťacích mechanizmoch, ani o automatickom použití sily. Je to o voľbe Iraku odzbrojiť sa. O tom je tento text“. Tvrdú rezolúciu proti Iraku presadzovali od počiatku Spojené štáty a Británia v nádeji, že sa podarí získať širokú koalíciu pre prípadný vojenský zásah. Po prvých týždňoch zložitých rokovaní bolo ale jasné, že tento cieľ je nerealistický a ťarcha prípadnej akcie zostane na pleciach Washingtonu a Londýna. Amerika teda v podstate ustúpila požiadavke Francúzska, aby sa celý proces rozdelil na dve rezolúcie. Prvá pred misiou inšpektorov v Iraku a druhá v prípade jej zlyhania. Francúzsko sa pritom odvolávalo na postoje šéfa inšpektorov Hansa Blixa. Veľvyslanec Paríža v OSN Jean-David Levitte zaujal optimistické stanovisko, že iracký režim sa môže predsa len vzdať zbraní hromadného ničenia, a to aj bez automatickej hrozby použitia sily, zakotvenej v rezolúcii. Zdôraznil, že lopta je teraz na strane Iraku: AUDIO: „Chceme dať poslednú šancu Iraku, aby sa odzbrojil prostredníctvom inšpekcií OSN. Pre to potrebujeme rozšírený režim. My sme od počiatku hovorili, že to, čo prijme a podporí predseda Hans Blix, podporí aj Francúzsko“. Práve takéhoto scenára sa ale Spojené štáty a Veľká Británia obávali. Je totiž možné, že iracký prezident Saddám Husajn sa bude spoliehať na ruské veto aj po krachu misie inšpektorov a prejaví podstatne menšiu ochotu spolupracovať, ako keby nad ním visel Damoklov meč vojenskej akcie. Washington sa v takom prípade môže rozhodnúť pre jednostrannú akciu, čo znamená pozoruhodný paradox: práve Rusko v takom prípade vytvorí podmienky pre pád bagdadského režimu. Zdá sa, že postoje viac menej zmenila Čína. Tvrdí, že bude ústretová a že text rezolúcie podporuje. Uprednostňuje pritom takisto politické riešenie. V takom zmysle sa aspoň vyjadril jej reprezentant Kchung Čchi-jang : AUDIO: „Nová rezolúcia, navrhovaná Spojenými štátmi berie do úvahy obavy, spomenuté viacerými štátmi. Čína v súčasnosti predsedá Bezpečnostnej rade a náš minister zahraničných vecí vyjadril v telefonáte s Kofim Annanom, že Čína zaujme konštruktívny postoj ku spolupráci jednotlivých strán a požiada ich, aby zostali v kontakte a pokračovali v diskusiách v záujme čo najrýchlejšieho dosiahnutia konsenzu. Spoločným záujmom je návrat inšpektorov do Iraku a účinné začatie ich práce, tak, aby sa iracký problém mohol vyriešiť politicky“. Všeobecne sa teda predpokladá, že terajší text rezolúcie si získa potrebných 9 hlasov v 15-člennej rade, a že ho žiadny z piatich stálych členov nebude vetovať. Generálny tajomník OSN Kofi Annan však povedal, že jeho záujmom je výsledok hlasovania 15 ku nule. Rokovania teda pokračujú aj preto, aby mala rezolúcia čo najväčšiu podporu. Po prijatí rezolúcie bude mať Irak 7 dní na jej prijatie. Do desiatich dní tam zrejme prídu inšpektori OSN, a tí budú mať na svoju prácu mesiac a pol. Do dvoch mesiacom musia napokon podať Bezpečnostnej rade správu o výsledkoch. Dodajme, že súčasná rezolúcia odstraňuje jednu z najväčších doterajších prekážok úspechu. Žiada totiž prístup inšpektorov do takzvaných prezidentských palácov. Práve v nich zrejme v minulosti režim skrýval zbrane, lenže inšpektorov tam odmietal pustiť s tým, že by to vraj bolo porušenie suverenity krajiny. Oficiálne majú paláce rozlohu stredne veľkého mesta. Zdá sa teda, že do konca týždňa má rezolúcia nádej na prijatie. Od toho momentu sa začne rátať čas nad režimom prezidenta Husajna. Zachrániť sa môže iba tým, že sa naozaj vzdá zbraní hromadného ničenia, a to absolútna väčšina pozorovateľov považuje za vysoko nepravdepodobné.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...