Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       11. november 2002 USA pravdepodobne vedú psychologickú vojnu proti Iraku Peter Gabaľ Piatkové hlasovanie Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov o rezolúcii, smerujúcej k obnoveniu zbrojných kontrol v Iraku, prinieslo jedno prekvapenie, a to úplný konsenzus, vrátane súhlasného postoja Sýrie. Podmienky pre to vytvorili Spojené štáty, ktoré boli ochotné vo svojom pôvodnom návrhu urobiť zmeny a vyjsť v ústrety najmä námietkam Ruska a Francúzska. Dnes sa tak stále viac zdá, že tvrdá americko-britská rétorika nie je príznakom vojnového štvania, z ktorého západných spojencov obviňujú rôzni demonštranti či ľavicoví intelektuáli, ale prostriedkom psychologického nátlaku. Pritom len minimum oponentov má účel tohto nátlaku – totiž odzbrojenie málo vypočítateľného a prinajmenšom voči susednému Kuvajtu či vlastnému kurdskému obyvateľstvu agresívneho irackého režimu. Spory sa vedú o hrozbu silou. O nej však americký prezident George Bush už minulý týždeň povedal: AUDIO: "Vojna nie je mojím prvým riešením, ale posledným, Napriek tomu je to možnosť, ako urobiť zo sveta mierumilovnejšie miesto." Viacerí analytici sa zhodujú, že americká administratíva dnes vedie v skutočnosti psychologickú vojnu proti Saddámovi Husajnovi. Presnejšie povedané, pôsobenie zamerané na iracké ozbrojené sily. Osobitne minulotýždňová Bushova tlačová konferencia ich mala varovať pred použitím zbraní hromadného ničenia či obetovaním životov civilného obyvateľstva, pretože by si tým privodili najmä vlastnú skazu. Či ešte inak povedané: oznámiť irackým ozbrojeným silám, že nemá zmysel nasadzovať životy za Saddáma Husajna, keďže tak či onak prichádza čas neodvratnej veľkej zmeny. Takto napríklad interpretuje súčasnú politiku Bieleho domu voči Iraku bývalý dôstojník americkej vojenskej rozviedky a dnes vojenský analytik Kenneth Allard: AUDIO: "Posolstvo, veľmi zjednodušene povedané, znie: Saddám Husajn je mŕtvy, hoci zatiaľ nebol pochovaný. A je tu veľmi rozumná perspektíva, že to vysokí predstavitelia irackých ozbrojených síl pochopia. Stane sa to, a otázkou je len to, kedy." Informácie a posolstvá ako prostriedok, ktorý má ovplyvniť správanie sa síl nepriateľa ale aj civilného obyvateľstva na jeho území, je napokon vynález takmer taký starý, ako je história vojen. Washingtonský korešpondent Slobodnej Európy Jeffrey Donovan pripomína, že už mongolský vodca Džingischán, ktorého hordy pred tisíc rokmi plienili Rusko a Európu, sčasti uspel aj vďaka používaniu toho, čomu dnes hovoríme vplyvoví agenti. Tí sa už pred útokom pohybovali v radoch nepriateľov, aby tam rozširovali prehnané zvesti o obkľúčení obrovskou a krutou armádou. Prípadné preháňanie však samozrejme neznamená, že psychologický boj stojí na čírych výmysloch. Práve naopak – jeho účinnosť stúpa tým viac, čím viac vychádza z reality. Zároveň však treba tiež dodať, že psychologický zápas nemá len túto, v konečnom dôsledku predsa len temnú stránku boja, víťazstva a porážky. Jeho dôležitou súčasťou je i pozitívne pôsobenie na tých, ktorí nie sú považovaní za nepriateľov. Bez ohľadu na panujúce režimy sa tak Spojené štáty dívajú civilné obyvateľstvo. Počas dnešnej oslavy Dňa veteránov vo Washingtone prezident George Bush k tomu povedal: AUDIO: "Spojené štáty zostávajú priateľom irackého ľudu, ktorý trpel rokmi brutálneho útlaku a domáceho teroru zo strany vlastných vládcov. A nový režim by ho mohol od nich oslobodiť." Bush tak dnes bezprostredne nadviazal na svoje minulotýždňové slová: AUDIO: "Iracký ľud môže žiť lepšie, než žije teraz." Už počas II. svetovej vojny spojenci protihitlerovskej koalície zhadzovali na okupované územia Francúzska a Holandska, ale aj Talianska, balíčky s cigaretami, kávou, čajom a čokoládou. Na jar 1999 počas bombardovania vojenských cieľov v Srbsku a Kosove sprevádzalo útoky aj zhadzovanie letákov vysvetľujúcich zmysel tejto akcie a možnosť, ako ju zastaviť. Letáky vyzývajúce k vyhnaniu cudzích teroristov sprevádzali aj minuloročnú vojnu v Afganistane proti režimu hnutia Taliban a sieti al-Káida. Pri pohľade na tieto akcie však nemožno zabudnúť ani na problematickú záver vojny v Perzskom zálive, keď v roku 1991 po vyhnaní irackej armády z Kuvajtu západná koalícia, vedená Spojenými štátmi, vyzvala Kurdov na severe a Šiítov na juhu Iraku k povstaniu a zvrhnutiu Saddáma Husajna. Pokus, ku ktorému naozaj došlo, však koalícia nepodporila. Vojenský analytik Kenneth Allard, ktorý ešte pred šiestimi rokmi v hodnosti plukovníka amerických spravodajcov slúžil v Bosne, však tvrdí: AUDIO: "Nemyslím, si, že nám hrozí zopakovanie rovnakej chyby, a myslím si, že ktokoľvek, kto sa díva nielen na to, čo sa hovorí, ale aj kto hovorí, a hodnotí históriu spred takmer tucta rokov, rozumie, aké sú teraz naše úmysly, a že svet bude lepším miestom bez Saddáma Husajna." A washingtonský korešpondent Slobodnej Európy Jeffrey Donovan, citujúc internetovú stránku venovanú psychologickým operáciám, k tomu pridáva jedno z pravidiel, ktoré sa pri psychologickej nesmú nikdy porušiť: totiž sľubovať iba splniteľné a splniť sľúbené.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...