Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       20. november 2002 Prezident Bush: Robíme najväčšiu zmenu NATO od roku 1949 Daniel Bútora Pod hlavičkou Pražského atlantického študentského summitu a Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda predniesol americký prezident svoj kľúčový verejný prejav pražského summitu NATO. Základné posolstvo Georgea Busha bolo jednoduché: Atlantická aliancia prijme nových členov a pripraví sa na 21. storočie. AUDIO: „Na summite urobíme najväčšiu zmenu NATO od jeho založenia v roku 1949. Budú to reformy, ktoré aliancii umožnia čeliť novým hrozbám.“ Hoci by rozšírenie NATO ako súčasť týchto zmien malo byť mohutné – „explozívne“, ako dnes v inom prejave uviedol ďalší rešpektovaný muž dnešného sveta, český prezident Václav Havel – nemalo by byť posledné. Havel dokonca vykreslil predstavu rozšírenia NATO o Albánsko a krajiny bývalej Juhoslávie, od Chorvátska cez Srbsko, Čiernu Horu a Macedónsko až po Bosnu a Hercegovinu Prezident Bush hovoril o rovnakom princípe. AUDIO: “Keďže Amerika podporuje zjednotenejšiu Európu, podporujeme rozšírenie NATO, teraz i v budúcnosti. Každá európska demokracia, ktorá chce vstúpiť do NATO a ktorá je pripravená prevziať na seba zodpovednosť člena, by mala byť v NATO vítaná. Rozšírenie NATO je dobré pre všetkých, ktorí do aliancie vstúpia.” Pôvodným cieľom kandidátov bolo získať záruky podľa známeho piateho článku washingtonskej zmluvy, teda že útok na jedného z nich je útokom na všetkých. Kvôli tomu je NATO najdôležitejším medzinárodným paktom Spojených štátov, a zostáva dodnes jej jadrom. AUDIO: „Krajiny v rodine NATO, či už pôvodní alebo noví členovia, vedia nasledovné: každý, kto si vás vyberie za svojho nepriateľa, si za nepriateľa vyberie aj nás. Ak niekedy budete čeliť agresii, nebudete jej už čeliť sami.“ Zároveň sa však NATO mení. Strach z Ruska, povedal prezident Bush, dnes vystriedali obavy z medzinárodného terorizmu. Atlantické puto je však podľa Spojených štátov aj tu adekvátnou odpoveďou. AUDIO: “Atlantická aliancia dnes čelí úplne iným hrozbám ako v minulosti. Napriek tomu je však naša spoločná obrana potrebnejšia ako v minulosti. Sovietsky zväz je preč, ale sloboda má ešte stále svojich nepriateľov.” Hodnota slobody je veľká, a treba o ňu niekedy bojovať. Prezident Bush si vzal za príklad tragické historické skúsenosti s nacistickým Nemeckom – teda Mníchovskú dohodu – i s komunistickým Sovietskym zväzom – anexiu Litvy, Lotyšska a Estónska, ktoré hovoria, že snaha vyhnúť sa konfrontácii na začiatku môže viesť k oveľa väčším stratám neskôr. AUDIO: „Tí, čo si pamätajú tyraniu, poznajú hodnotu slobody. Tí, ktorí zažili boj dobra so zlom, nie sú neutrálni. Česi a Slováci spoznali cez ťažkú skúsenosť roku 1938, že keď veľké demokracie nedokážu čeliť nebezpečenstvu, prídu ešte väčšie nebezpčenstvá. A obyvatelia baltických krajín zistili, že keď veľké demokracie ponechajú agresiu bez odpovede, milióny ľudí za to môžu zaplatiť svojou slobodou i životom.“ Noví členovia NATO sa nemôžu vojensky vyrovnať pôvodným členom, a už vôbec nie Spojeným štátom. Aj noví členovia ale môžu byť podľa prezidenta Busha užitoční. AUDIO: “Každý nový člen prispieva svojimi vojenskými schopnosťami k spoločnej bezpečnosti. Vidíme to v Afganistane, kde sa jednotky z Rumunska, Bulharska, Estónska, Litvy, Slovenska a ostatných pridali k dnešným členom NATO v boji proti globálnemu terorizmu.” Tzv. vojenská priepasť medzi Spojenými štátmi a európskymi spojencami je však realitou. Amerika dnes robí skoro všetky dôležité operácie sama, sem-tam s pomocou Veľkej Británie. Ani Briti však s Američanmi nedokážu držať dych. Washington pripomína, že kľúčom je dať viac peňazí na obranu a lepšie tieto prostriedky využívať. AUDIO: “NATO musí získať nové vojenské schopnosti. Naše jednotky musia byť schopné bojovať bok po boku. Musia byť pružnejšie, mobilnejšie, pohyblivejšie. Spojenci potrebujú viac špeciálnych jednotiek, lepšie a presnejšie zbrane, modernejšie veliteľské štruktúry.” Prezident Bush mal pôvodne predniesť svoj prejav v budove našej rozhlasovej stanice. Biely dom sa napokon z bezpečnostných dôvodov rozhodol presunúť ho do jedného z pražských hotelov. Niekoľko sto poslucháčov, prevažne študentov, prejav počúvalo za prítomnosti prezidenta Slobodnej Európy Toma Dinea a pod hlavičkou Pražského atlantického študentského summitu a Rádia Slobodná Európa / Rádia Sloboda. Aj našej rozhlasovej stanici Bush adresoval niekoľko slov. AUDIO: “Chcem sa poďakovať Tomovi Dineovi, prezidentovi Slobodnej Európy, Chcem sa poďakovať všetkým dobrým ľuďom, ktorí tam pracujú. Cením si vašu službu. Prezident Dwight Eisenhower o kedysi o Slobodnej Európe povedal: Najjednoduchším a najjasnejším krédom je to, ktoré máte vy, a to znie: hovoriť pravdu. Vyše 50 rokov toto krédo verne dodržiavate. A je to práve pravda, ktorá tento kontinent oslobodzuje.”		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...