|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|

|
21. november 2002
|
Pražský summit: sedem pozvánok, jedna z nich pre Slovensko
|
Daniel Bútora
|
Trinásť rokov po páde komunizmu, takmer desať rokov po rozdelení Československa a päť rokov po svojich susedoch dostalo dnes Slovensko pozvánku na členstvo v Atlantickej aliancii. Stalo sa tak na summite NATO v Prahe, a symbolika nemôže byť pre nikoho väčšia ako pre Slovensko. Hlavné mesto Českej republiky sa stalo miestom, ktoré Slovensku poslalo pozvánku, potvrdzujúcu jeho začlenenie na Západ. Slovensko dostalo pozvánku spolu s ďalšími šiestimi krajinami strednej a východnej Európy. Generálny tajomník NATO George Robertson:
AUDIO: „Preto predkladám hlavám štátov a vládam NATO na tomto stretnutí Severoatlantickej rady návrh na pozvanie k prístupovým rokovaniam pre nasledovné krajiny: Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Považujem to za schválené. Ďakujem vám veľmi pekne. Týmto Rada rozhodla.“
Najmä Slovensko si pritom musí spomenúť na madridský summit NATO v roku 1997, kedy na rozdiel od Poľska, Českej republiky a Maďarska nedostalo pozvánku. Cena, ktorú Bratislava mohla zaplatiť za chybné rozhodnutia v domácej politike, mohla byť vysoká - druhá šanca, predstavovaná dnešným pražským summitom NATO, sa vôbec nemusela vyskytnúť. O nových členoch hovoril v Prahe aj britský premiér Tony Blair.
AUDIO: „Keď niekto spochybňuje užitočnosť Aliancie v meniacom sa bezpečnostnom prostredí, odporúčam, aby porozprávať sa s novými členmi Aliancie. Tí nám povedia,, prečo je dôležitá, a prečo, ako verím, zostane základným kameňom našej spoločnej bezpečnosti po mnoho rokov na prospech budúcich generácií“.
Medzi pozvánkou a členstvom je ešte dlhá cesta. So vstupom nových krajín musia súhlasiť všetci dnešní členovia, rozhodnutím svojich parlamentov alebo vlád. A pozvánkou, a podobne neskôr členstvom, sa nič nekončí, začína sa iba ďalšie kolo. Slovensko a ďalších budúcich členov čaká veľa práce pri modernizácii obranných síl, tak, aby krajina bola nielen konzumentom bezpečnosti, ale aj prispievateľom.
Podobná úloha čaká však aj väčšinu dnešných európskych členov NATO, od Talianska po Nemecko. Oznámenie o pozvaní nových členov bolo urobené hneď na začiatku summitu, tak, aby sa väčšina ďalšieho rokovania mohla sústrediť na vojenský výkon NATO. Európski členovia NATO dávaj na obranu málo peňazí a naviac tieto peniaze nevyužívajú rozumne. Ak sa to nezmení, budúcnosť NATO nemusí byť napriek dnešnému optimizmu v Prahe ružová – vojenská technologická priepasť medzi Amerikou a Európou totiž môže byť väčšia ako politická schopnosť spolupracovať.
Ďalšou, hoci nie deklarovanou témou summitu, je Irak. Generálny tajomník NATO George Robertson už hovoril o demonštrácii jednotky so Spojenými štátmi, a to napriek tomu, že nie všetci členovia súhlasia s americkým postupom voči Iraku. Niekoľko desiatok krajín už vyjadrilo ochotu pomôcť Spojeným štátom v irackom prípade.
Celý summit je aj rozlúčkou západných predstaviteľov s českým prezidentom Václavom Havlom, asi najvýraznejšou osobnosťou strednej a východnej Európy od roku 1989. Prezidenti a premiéri mu na summite opakovane vzdávali úctu, a to nielen vďaka jeho úlohe hostiteľa. Prezident Havel bol tiež dôsledným obhajcom slovenského členstva v NATO prakticky od rozdelenia Československa, a pražský summit s jeho masívnym rozšírením Aliancie je tak jedným z jeho najväčších politických odkazov.
Daniel Bútora,
Slobodná Európa,
Kongresový palác, Praha
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|