Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       29. november 2002 "Kovboj" americkej politiky povedie vyšetrovanie chýb, predchádzajúcich 11. septembru Peter Gabaľ Americký prezident George Bush tento týždeň poveril bývalého ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera, aby viedol vyšetrovanie teroristických útokov na Spojené štáty 11. septembra 2001. Do horných poschodí americkej politiky sa tak vracia veterán, o osobnosti ktorého sa viac dozviete v príspevku Petra Gabaľa. V stredu v Bielom dome americký prezident George Bush podpísal zákon o vytvorení nezávislej odbornej skupiny na preskúmanie spravodajských a bezpečnostných zlyhaní, ktoré viedli k teroristickým útokom na Spojené štáty. Presnejšie, ktoré nepredišli minuloročnému 11. septembru a smrti troch tisíc ľudí. George Bush, ktorý pôvodne oponoval návrhom na nezávislé vyšetrovanie okolností útokov, pri tej príležitosti povedal, že komisia by mala byť vo svojej činnosti neústupná, aby tak v konečnom dôsledku pomohla vláde poučiť sa z vlastných chýb, vyhrať vojnu proti teroru a predísť ďalším útokom. AUDIO: "Toto vyšetrovanie má pozorne preveriť všetky dôkazy a nasledovať všetky fakty, nech by viedli kamkoľvek. Musíme odkryť každý detail 11. septembra. Moja vláda bude pokračovať v snahe, vychádzajúcej z našich doterajších poznatkov, lepšie chrániť ľud tejto krajiny." Svojich zástupcov do 10-člennej dvojstrannej komisie vyšlú obe parlamentné strany, Demokrati i Republikáni. A na jej čelo prezident vymenoval bývalého šéfa americkej diplomacie Henryho Kissingera. Od neho si Bush sľubuje prínos v podobe skúsenosti, jasného myslenia a zdravého úsudku. Henry Kissinger prezidentovi odpovedal prísľubom naplniť vyslovené očakávania. AUDIO: "Mali by sme ísť kamkoľvek nás fakty povedú a nie sme obmedzení akýmikoľvek zahraničnopolitickými zreteľmi." Do horných poschodí americkej politiky sa tak vracia jej 79-ročný veterán, zrejme jeden z najznámejších žijúcich diplomatov sveta, údajne stále ešte jedna zo šedých eminencií Republikánskej strany a nositeľ Nobelovej ceny mieru, ktorý už niekoľkokrát v živote hýbal dejinami. Henry Kissinger bol na začiatku 70. rokov ministrom zahraničných vecí prezidentov Richarda Nixona a po jeho odstúpení aj Geralda Forda. Do Bieleho domu prišiel v 69-om ako Nixonov poradca pre národné bezpečnostné otázky a veľmi rýchlo začal dominovať tvorbe nielen zahraničnej politiky, pričom i v zásadných otázkach postupoval bez toho, aby informoval vtedajšieho ministra zahraničných vecí. Kľúčovú funkciu prezidentovho poradcu pre národné bezpečnostné otázky striedal s postom šéfa diplomacie a na prelome prezidentovania Nixona a Forda dokonca po dva roky vykonával obe funkcie súčasne. Nobelovu cenu mieru si prevzal spolu so svojím severovietnamským partnerom Le Duc Thom v roku 1973, kedy dosiahli mierovú dohodu. Do dejín však vstúpil už dva roky predtým, a to tajnou cestou do Číny, ktorá ukončila 20 rokov odcudzenia medzi oboma krajinami a otvorila cestu normalizácii vzťahov. Voči Sovietskemu zväzu presadzoval Kissinger politiku upevňovania obchodných a ekonomických vzťahov, ktorá podľa neho mala viesť k utlmovaniu expanzívnych ambícií Moskvy. A v neposlednom rade vyvinul veľké úsilie na Blízkom východe, keď v úlohe sprostredkovateľa snahy o nastolenie mierového procesu lietal medzi metropolami arabského sveta a Izraela a zaviedol pojem kyvadlovej diplomacie. No práve to, čo na Kissingerovi u jedných vyvoláva obdiv, na ňom iní zatracujú. Podľa kritikov poznávacím znamením jeho politiky je tajnostkárstvo, pozícia osamelého kovboja a len striedavé úspechy. Už teraz si však môžeme trúfnuť povedať, že práca vyšetrovacej komisie nebude rutinnou záležitosťou a skôr sa od nej dá očakávať nejeden dramatický moment.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...