Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       2. december 2002 Americkí Demokrati sa chystajú na prezidentské voľby 2004 Miroslav Neoveský Hoci do termínu prezidentských volieb v Spojených štátoch chýbajú ešte takmer dva roky, presne 23 mesiacov, tak už teraz vrhajú na americkú politickú scénu svoj dlhý tieň. V pravidelnom nedeľňajšom programe televíznej spoločnosti NBC „Meet the Press“ urobil senátor John Kerry, Demokrat zo štátu Massachussets, prvý krok smerom ku kandidatúre na prezidenta Spojených štátov vo voľbách v roku 2004. Ako senátor Kerry povedal: „Cítim, že Američania majú hlboké obavy o bezpečnosť svojich pracovných miest, príjmov, dôchodkov, zdravotného poistenia a školstva, ako aj o bezpečnosť štátu“. Doslova potom pokračoval: „Myslím si, že takmer v každej otázke, ktorej táto krajina čelí, existuje lepšia voľba“. Iba minulý mesiac vyhral John Kerry už po štvrtý raz šesťročný mandát v Senáte amerického Kongresu. Je jedným z vedúcich a obľúbených Demokratov v Senáte a viac ráz vyznamenaný veterán Vietnamskej vojny. Žije v bostonskom predmestí Beacon Hill, ani nie na míľu vzdialenom od Fleet Center, kde sa v roku 2004 bude konať nominačný zjazd Demokratickej strany. A tak mnohí demokrati sú presvedčení, že aj z tohto hľadiska urobil senátor Kerry správny a dobre načasovaný krok, nakoľko v Bostone bude mať výhodu, takpovediac „domáceho prostredia“. Samozrejme, iba za predpokladu, že výjde z primárok víťazne a na čele ostatných uchádzačov o nomináciu za Demokratickú stranu. Krok senátora Kerryho bol všeobecne očakávaný a vytvorenie prípravného výboru mu teraz tiež dovoľuje, aby začal zbierať peniaze na nákladnú predvolebnú kampaň, a to ešte pred tým, ako svoju kandidatúru oznámi oficiálne. Samozrejme, že v radoch demokratov nebude sám, kto sa bude uchádzať o nomináciu na kandidáta a vyzývateľa súčasného republikánskeho prezidenta Georgea Busha. Iba pred troma týždňami odstúpil z funkcie dlhoročného predsedu demokratickej poslaneckej skupiny v Snemovni reprezentantov Richard Gephardt. Tento jeho krok sa tiež dáva do súvislosti s jeho úmyslom uchádzať sa o nomináciu. V sobotu uverejnil denník „Washington Post“ výsledok prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého zatiaľ najväčšej podpore voličov Demokratickej strany sa teší ich neúspešný kandidát vo voľbách v roku 2000 a bývalý viceprezident Al Gore. So 49-timi percentami je na čele potenciálnych uchádzačov o nomináciu. Na druhom mieste je jeho bývalý kandidát na viceprezidenta, senátor Joe Lieberman. Senátor Kerry a senátor Dashle, donedávna predseda Demokratickej väčšiny v Senáte, obsadili spoločne tretie a štvrté miesto so 6-timi percentami. Na piatom so 4-mi percentami skončil už spomínaný bývalý predseda Demokratov v Snemovni reprezentantov, Richard Gephardt. Možno očakávať, že tak ako sa bude blížiť termín prezidentských volieb, budú sa objavovať aj ďalší uchádzači z radov Demokratickej strany, ako napríklad senátor za Severnú Karolínu John Edwards. Najznámejším z Demokratov, ktorý vyšiel zo štátu Massachussets bol prezident John Fitzgerald Kennedy, avšak ostatní už takí uspešní neboli. V roku 1980 Kennedyho brat, senátor Edward Kennedy, nezískal nomináciu, ako ju získal v roku 1992 Paul Tsongas. Guvernér Michael Dukakis, Kerryho mentor, síce nomináciu v roku 1988 získal, ale vo voľbách so značným rozdielom podľahol otcovi dnešného prezidenta, Georgeovi Bushovi staršiemu. Pokiaľ ide o postoje senátora Johna Kerryho, ako vyplynuli z jeho televízneho vystúpenia v nedeľu, tak by sa dali zrhnúť nasledovne: Vojnu proti Iraku by podporil iba vtedy, ak prezident Bush predloží dôkazy o bezprostrednom ohrození. Na poli terorizmu považuje významné zložky bezpečnostnej infraštruktúry za nedostatočne financované, ako napríklad políciu, hasičské zbory, nemocnice, prístavnú políciu a pobrežnú stráž. So zreteľom na situáciu na Blízkom Východe, senátor Kerry vytýka Bushovej administratíve nedostatočnú angažovanosť ako úprimného sprostredkovateľa v izraelsko-palestínskom konflikte. V daňovej politike senátor Kerry oponoval a oponuje všetkým zníženiam daní, navrhnutých prezidentom Bushom a uprednostňuje znižovanie dane zo mzdy, lebo by to podľa neho viacej prospelo pracujúcim a pomohlo oživiť národné hospodárstvo. Pravda, najnovšie hospodárske ukazovatele hovoria trocha odlišnou rečou. Jednak o tom svedčí rast cien akcií na burzách, ale aj zvýšená dôvera spotrebiteľov v americkú ekonomiku a znižujuca sa miera nezamestnanosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...