Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       6. december 2002 Američania chcú podporovať rozvoj demokracie v moslimskom svete Anna Rausová Spojené štáty predložili plán, ktorého cieľom je podporiť vznik a rozvoj demokracie v islamskom svete. Bezprostredným impulzom sa stali teroristické útoky 11. septembra minulý rok, pod ktoré sa podpísali práve osoby z islamských krajín. Plán je však aj súčasťou širších diskusií v Spojených štátoch nielen o zlúčiteľnosti islamu a demokracie, ale aj o samotnom islame. Hovorí Anna Rausová. Washington zverejnil plán na podporu demokracie v islamskom svete krátko po rozsiahlom prieskume verejnej mienky, ktorý uskutočnila nezávislá americká mimovládna organizácia Pew. Ten ukázal rastúce protiamerické nálady v moslimskom svete. „Spojené štáty dostali 11. septembra 2001 tvrdú lekciu o tom, že moslimské štáty s autoritatívnymi režimami sa môžu stať živnou pôdou pre teroristov“, konštatoval pri oznámení šéf oddelenia pre strategické plánovanie ministerstva zahraničných vecí Richard Haass , „preto chce Biely dom po rokoch, kedy sa aktívne neusiloval o demokratizáciu moslimského sveta, zmeniť svoj kurz: AUDIO: „Spojené štáty budú oveľa viac ako kedykoľvek doteraz podporovať demokraciu v partnerstve s národmi a vládami moslimského sveta“. O tom, že táto časť sveta trpí vážnym nedostatkom demokracie, svedčí aj nedávna správa OSN. Iba s výnimkou niekoľkých krajín v nich vládnu autokrati, ktorí potláčajú slobodu tlače a právo ľudí na rozhodovanie o tom, kto ich bude politicky zastupovať. Haas je však presvedčený, že demokracia a islam nie sú nezlučiteľné. Ako príklad prísľubu demokratického vývoja cituje Irán, Omán, Bahrajn, Kuvajt, Indonéziu či Albánsko. O čom bude plán, ktorý má predstaviť v nastávajúcich mesiacoch šéf americkej diplomacie Colin Powell. Hovorí opäť Richard Haass : AUDIO: „Nová iniciatíva sa sústredí na podporu vývoja v troch oblastiach, ktoré sú kľúčové pre arabský svet: ekonomickú, vzdelávaciu a politické reformy. Poskytneme nové zdroje pri tomto úsilí, ako dodatok k jednej miliarde dolárov, ktorú dávame každoročne na ekonomickú pomoc arabskému svetu“. Demokracia však nemôže byť nastolená v moslimskom svete zvonka, trvalá zmena musí vychádzať priamo z tamojších spoločností. Haas v tejto súvislosti povedal, že Washington chce týmto národom pomôcť vytvoriť ich vlastné verzie politickej plurality, ale každá demokracia potrebuje slobodné médiá, vzdelaných ľudí a rešpektovanie práv žien. Tento proces by mal byť postupný a kultúrne citlivý, ale nakoniec by mal nahradiť autoritárske režimy, prevládajúce v islamskom svete. Haas v tejto súvislosti nepriamo poukázal na chyby Američanov v minulosti a na politiku voči tradičnému spojencovi Saudskej Arábii a novým priateľom – Kirgizsku a Uzbekistanu: AUDIO: „Spojené štáty sa niekedy vyhýbajú hodnoteniu vnútornej situácie v niektorých krajinách v záujme zabezpečenia stálych dodávok ropy, zadržania sovietskej, irackej a iránskej rozpínavosti, postoja k otázkam súvisiacim s arabsko-izraelským konfliktom, odmietania komunizmu vo východnej Ázii a zabezpečenia základných operačných možností našej armády“. Ďalšou otázkou je, nakoľko je realistická úspešná podpora demokracie v moslimskom svete za danej vojny proti terorizmu. Dilemu pripúšťa i Haas z ministerstva zahraničných vecí, jedinou odpoveďou je odhodlanie Washingtonu spolupracovať s moslimskými krajinami v nádeji, že raz samy uvidia, že demokracia je v ich dlhodobom záujme. Demokracia a prosperita sú hlboko zviazané. Diskusie medzi samotnými Američanmi sa týkajú tiež podstaty islamu a siahajú až do Bieleho domu. Ozývajú sa silné hlasy z náboženských i zahraničnopolitických analytických kruhov, že islam je vo svojej podstate militaristický. Noviny New York Times tento týždeň napísali, že prezident Bush sa chcel návštevou moslimského centra vo Washingtone dištancovať od tejto, čoraz silnejšej kampane konzervatívnych kruhov, považujúcich islam za liaheň terorizmu. Bush zaujal hneď po septembrových teroristických útokoch tolerantný postoj, ktorý ilustruje aj jeho veta: „Matky, ktoré majú zakryté tváre, nesmie nikto v Amerike ohrozovať. Amerika ktorú poznám, takáto nie je“.Uvedené kruhy však Bushovi vyčítajú, že jeho ústretovosť voči islamu ako voči náboženstvu má politický podtext. Úsilie o demokratizáciu islamského sveta a diskusie o islame spolu samozrejme súvisia. Je jasné, že tento proces bude zložitý a dlhodobý. Je však postavený na nádeji, že samotní obyvatelia islamských krajín dajú prednosť slobode pred životom pod autoritatívnym režimom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...