Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       12. december 2002 Najprv myslieť a až potom hovoriť platí v politike dvojnásobne Miroslav Neoveský Od pondelka je ústrednou témou rozhovorov nielen vo Washingtone, ale aj komenátorov a úvodníkov novín po celej krajine, výrok predsedu Republikánov v Senáte amerického Kongresu Trenta Lotta. Z washingtonského štúdia ponúka podrobnosti Miroslav Neoveský. Začnime však po poriadku: v pondelok sa v Kongrese Spojených štátov konala oslava stých narodenín bývalého člena zákonodarného zboru, dlhoročného člena jeho hornej komory, senátora za štát Mississipi Stroma Thurmonda. Jedným z gratulantov bol aj súčasný predseda republikánskej menšiny v Senáte Trent Lott, ktorý tiež reprezentuje Mississipi. Po polčasových voľbách minulý mesiac, v ktorom Republikáni opäť získali väčšinu aj v hornej komore Kongresu, sa o ňom uvažovalo ako o takmer istom predsedovi senátnej väčšiny. To sa od pondelka zmenilo. Hoci senátor Lott neuvažuje o rezignácii z predsedníctva, tak napriek tomu sa ozývajú hlasy, požadujúce práve jeho odstúpenie. Nuž a príčinou je práve poznámka, skôr citát z jeho blahoprajného príhovoru na adresu jubilanta. Týkala sa udalosti, ktorá sa odohrala pred vyše polstoročím, presnejšie v roku 1948. Vtedajší guvernér južanského štátu Mississippi, v tom čase ešte prísne segregovaného, nebol nikto iný ako práve Strom Thurmond, vtedy 46-ročný, ktorý sa uchádzal o nomináciu za kandidáta na prezidenta vtedy Demokratickej strany v prezidentských voľbách v roku 1948. Senátor Trent Lott, tiež Mississipčan, si na záver svojej gratulácie neodpustil poznámku, že „keby boli vtedy všetci Američania a nielen Mississipčania volili Stroma Thurmonda za prezidenta, tak by boli mnohých dnešných problémov ušetrení.“ Jubilanta tým síce potešil, ale sebe tým pripravil nie jeden, ale hneď celú hromadu problémov. Už v utorok sa do neho pustili mnohí Demokrati a ním vyslovenú poznámku označovali v lepšom prípade za „neuváženú“, a v tom horšom, ktorý prevažoval, za prejav „rasizmu“ a toho, ako republikánsky senátor naozaj zmýšľa. A tak je senátor Trent Lott od utorka plne zamestnaný ospravedlňovaním sa a vysvetľovaním, ako to vlastne myslel. Chcel vraj iba storočnému bývalému kolegovi z Mississipi žartovne polichotiť a vôbec nemal na mysli vtedajšie politické pomery, ako napríklad skutočnosť, že černosi vtedy nesmeli voliť a ak sa o to pokúšali, tak ich v lepšom prípade zbili, v horšom zlynčovali. Aj včera na celoštátnom programe spoločnosti CNN „Larry King Live“ tiež priznal, že sa dopustil chyby, že „zle vážil slová a bol necitlivý“ a že „ľutuje spôsob, akým je jeho výrok interpretovaný“. Faktom je, že jeho kolegovia v Senáte, aj mnohí z Demokratickej strany, mu potvrdzujú, že nie je rasistom. Avšak zároveň mu odporúčajú, osobitne potenciálni uchádzači o nomináciu na prezidentského kandidáta za Demokratickú stranu, aby z funkcie predsedu odstúpil. Dnešné vydanie „New York Times“ dokonca nadpísali svoj úvodník „Vyhoďte Trenta Lotta“ a dôvodili, že v radoch 51 republikánskych senátorov sa celkom iste nachádza niekto, kto „senátnej väčšine bude predsedať dôstojnejšie.“ Nuž, teraz je „neskoro roniť slzy nad rozliatym mliekom“, aj keď mnohí Demokrati v tomto prípade skutočne „robia z komára somára“. Faktom však zostáva, že Trent Lott si mal uvedomiť, že vo svojom postavení by mal zvažovať každé slovo skôr ako ho vysloví. Navyše svoj výrok nevyslovil na súkromnej oslave narodenín v dome oslávenca, ale na pôde Kongresu Spojených štátov. A so zreteľom na snahu prezidenta Georgea Busha už od čias predvolebnej kampane, získať si aj čo najviacej černošských hlasov, by mal Trent Lott uvážiť aj to, či v nadchádzajúcej kampani k prezidentským voľbám v roku 2004, nebude pre prezidenta a napokon pre celú Republikánsku stranu čímsi ako „železnou guľou“ na ich nohách. Je totiž viac ako isté, že ak zotrvá na kresle predsedu väčšiny v Senáte, tak Demokrati mu budú jeho nerozvážnosť a necitlivosť pripomínať pri každej, aj tej sebamenšej príležitosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...