Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       17. december 2002 Popularita prezidenta Busha naďalej vysoká, ale.... Miroslav Neoveský Všetko nasvedčuje tomu, že postavenie prezidenta Georgea Busha v Bielom dome je neohrozené. Napriek tomu však môžu na neho čakať, takpovediac „za rohom“ úskalia a nepríjemné prekvapenia. Aspoň podľa mienky politických pozorovateľov a expertov, ktorý poskytli rozhovory spravodajcovi Slobodnej Európy vo Washinghtone Andrewovi Tullymu. Pre slovenské vysielanie ich spracoval Miroslav Neoveský. Iba pred čosi vyše mesiacom, totiž v takzvaných polčasových voľbách, získal prezident Bush ďalšiu podporu. Republikáni si nielenže upevnili pozície v Snemovni reprezentantov, ale získali dokonca späť aj väčšinu v Senáte amerického Kongresu. Podľa mienky expertov tento fakt však iba veľmi málo ovplyvní zahraničnú politiku Georgea Busha a v skutočnosti by sa napriek väčšinám v oboch komorách Kongresu mohol ocitnúť zoči voči rovnakým problémom, ako pred desaťročím jeho otec. Ten tiež, hoci vysoko populárny najmä po vojne v Perzskom zálive, však podľahol v prezidentských voľbách Billovi Clintonovi. A príčinou bolo, že nedokázal účinne čeliť recesii, ktorá sa začala už v roku 1991 a pokračovala až do štvrtého kvartálu roku 1992. Momentálne sa však zdá byť postavenie súčasného prezidenta neotrasiteľné. Podľa mienky mnohých najmä získanie väčšiny v oboch komorách Kongresu uvoľnilo prezidentovi ruky na poli zahraničnej politiky, osobitne na Blízkom Východe a voči Iraku. George Bush mladší však v podstate nikdy nemusel čeliť rozhodnej opozícii v Kongrese pre svoju zahraničnú politiku dokonca ani vtedy, keď Demokrati ovládali Senát. Už vtedy obe komory schválili prevažnými väčšinami rezolúcie, poskytujúce prezidentovi možnosť nariadiť akúkoľvek akciu, ktorú bude považovať za nutnú. Bolo to aj pod vplyvom teroristických útokov na New York a Washington v septembri minulého roku. Podľa mienky politológa z Univerzity štátu Virginia, Larryho Sabata však okolnosť, ktorá strana kontroluje Kongres má istý vplyv. Podľa neho ak by napríklad Demokrati mali väčšinu v Snemovni reprezentantov, tak by to mohlo znamenať isté problémy pre republikánskeho prezidenta. Ak by sa dôležité zahraničnopolitické iniciatívy prezidenta, ako napríklad vojna, nevyvíjali podľa očakávania, tak v tom prípade Larry Sabato okrem iného hovorí: AUDIO „Demokrati by sa od neho jasne odvrátili. Ak by mali väčšinu v Snemovni reprezentantov, tak by na tom istotne záležalo. Nuž, nemajú ju a tak skutočnosť, že Republikáni majú väčšinu v oboch komorách je dôležitá, ak by Bush rozhodol o vojne proti Iraku. Ak by sa naozaj rozhodol ísť týmto smerom“. Oproti tomu expert washingtonského Brookingsovho inštitútu mieni, že dokonca aj Bushovi vlastní Republikáni by sa od neho odvrátili, ak by sa zásah v Iraku zvrtol do katastrofy, ako sa to stalo prezidentovi Lyndonovi Johnsonovi vo Vietname. James Lindsay v rozhovore pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO „Výzvou pre Bushovu administratívu je, aby používala svoju moc múdro a nepreháňala. Ak by sa to stalo, tak by ho čakala tá istá lekcia, ktorá postihla Lyndona Johnsona v šesťdesiatych rokoch. A faktom je, že ak verejnosť a Kongres sú v danom momente s vami a podporujú vás, tak to v nijakom prípade neznamená, že budú pri vás aj pri takpovediac zahraničopolitickom „núdzovom pristátí.“ Ako už bolo spomenuté, George Bush starší podľahol Billovi Clintonovi a podľa Jamesa Lindsaya mladšieho Busha by mohol postihnúť rovnaký osud, lebo napriek jeho popularite v zahraničnej politike, je americké voličstvo vyvážene rozdelené vo vnútropolitickej sfére, vrátane hospodárstva. Už citovaný expert Larry Sabato z virginskej univerzity s tým súhlasí a dodáva: AUDIO „Ak sa ekonomika nezotaví, tak nič nezachráni Georgea Busha mladšieho a stihne ho to isté, ako jeho otca. To, že má Kongres na svojej strane by v takej situácii nehralo vôbec nijakú rolu, dokonca ani vtedy, ak podnikne pozitívne kroky na stimulovanie hospodárstva. To sa totiž správa ako veľká zaoceánska loď, chvíľu to trvá, kým sa ju podarí obrátiť“. Aj to len potvrdzuje to staré známe, že totiž ľudská priazeň je veľmi vrtkavá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...