|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|

|
17. december 2002
|
Američania znovu skúmajú činnosť svojich tajných služieb
|
Andrew Tully, Peter Gabaľ
|
Američania znovu podrobne skúmajú činnosť vlastných tajných služieb – teraz najmä kvôli podozreniu, že pri lepšom zaobchádzaní s informáciami a ich výmene medzi jednotlivými zložkami spravodajstva sa možno dalo predísť útokom z 11. septembra 2001. Analytici sa domnievajú, že takéto skúmanie je neodmysliteľnou súčasťou amerického politického charakteru. Vo Washingtone sa s odborníkmi zhováral korešpondent Slobodnej Európy Andrew Tully, pre slovenské vysielanie jeho článok spracoval Peter Gabaľ.
Poradná skupina odborníkov odporúča americkej vláde utvorenie nezávislého úradu na koordináciu spravodajstva týkajúceho sa teroristických hrozieb či už z domácej pôdy, alebo zo zahraničia. Šéf poradnej skupiny James Gilmore verí, že úrad, ktorý by podľa neho mal byť organizáciou spravodajskej fúzie, je potrebný, pretože Federálny úrad pre vyšetrovanie FBI aj Ústredná spravodajská služba CIA navzájom nezdieľajú informácie tak dobre, ako by mali. Kým FBI sa venuje spravodajskej činnosti na domácej pôde, CIA pôsobí výlučne v zahraničí. Pri včerajšom vydaní odporúčaní skupiny odborníkov jej šéf James Gilmore povedal:
AUDIO: "Zdieľanie spravodajských zistení a informácií sa zlepšilo iba zanedbateľne. Napriek organizačným reformám a lepšiemu dohľadu schopnosť zhromažďovať a rozširovať informácie je stále problematická, najmä vo zvislej línii, teda medzi federálnymi, štátnymi a miestnymi úradmi."
Gilmore poznamenal, že FBI, CIA a ďalšie spravodajské služby boli opakovane obviňované zo stráženia svojich informácií spôsobmi, ktoré mohli priviesť do rizika krajinu – hoci ich úlohou je ju chrániť.
Tu si treba všimnúť, že začiatkom minulého týždňa spoločná komisia Senátu a Snemovne reprezentantov vydala správu, v ktorej dospela k tým istým záverom. Okrem iného sa tu odporúča vytvorenie funkcie riaditeľa národného spravodajstva, ktorý by bol členom vlády a do jeho kompetencie by spadalo zhromažďovanie informácií s právomocou nad CIA a ministerstvom obrany.
Tu pripomeňme, že okrem poradnej skupiny vlády a spoločnej komisie Senátu a Snemovne reprezentantov existuje ešte nezávislá komisia, zložená z delegátov oboch strán, zastúpených v Kongrese. Jej cieľom je zase vyšetrenie spravodajských a bezpečnostných zlyhaní, ktoré viedli k tomu, že sa nepredišlo minuloročnému 11. septembru.
Verejný záujem o činnosť tajných služieb nie je v Spojených štátoch žiadnou historickou novinkou. V 60. rokoch Kongres zisťoval, či FBI neprekročila svoje právomoci, keď vyšetrovala organizácie, ktoré protestovali proti vojenskej angažovanosti Spojených štátov v juhovýchodnej Ázii. V 90. rokoch bol zase pre CIA vydaný zákaz najímať agentov, podozrivých z porušovania ľudských práv, a to bez ohľadu na ich možný prínos v úlohe agentov.
Analytici považujú snahu Američanov o dohľad nad vládnymi tajomstvami za prejav ich politickej predstavy o štáte, v ktorom si vládnu sami. Ako podstatnú náležitosť národného politického charakteru to vidí aj profesor histórie na Univerzite Georgea Washingtona v hlavnom meste Spojených štátov Leo Ribuffo, ktorý pre Slobodnú Európu povedal:
AUDIO: "Američania vždy neobyčajne dbali na svoje súkromie a ochranu svojich práv, už od zrodu Ústavy, a bolo potrebné hľadať rovnováhu pri nutných zásahoch do ich práv v mene ochrany národnej bezpečnosti. Takže tu bolo vždy isté napätie."
Bývalý člen Snemovne reprezentantov Bill Frenzel podotýka, že Američania majú svoju pravdu v snahe dívať sa zblízka na vládne zhromažďovanie tajných informácií. Podľa neho však vo vojnových časoch a krízových situáciách tento postoj obvykle utícha. Jedným z príkladov je podľa neho obdobie studenej vojny.
AUDIO: "Počas studenej vojny sa Spojené štáty cítili obzvlášť ohrozené nepriateľom, ktorý bol pravdepodobne rovnako silný. Niektoré z vecí, ktoré robili tajné služby, neboli verejnosti odhalené, a pravdepodobne to bolo dobre. V zásade však verím, že všetko, čo robia tajné služby, musí byť odhalené."
Hrozbu zo strany Sovietskeho zväzu pritom podľa Frenzela pociťovali Spojené štáty silnejšie, než súčasnú hrozbu teroristického útoku al-Káidy. Profesor Leo Ribuffo sa však na vec díva práve opačne. Podľa neho je teroristická hrozba novinkou, kým v situácii studenej vojny žili Američania celé desaťročia. Pravdou ale podľa neho je, že obava z použitia tzv. špinavej jadrovej bomby na niektorých miestach krajiny pripomína rozhovory o strachu z jadrového útoku začiatkom 80. rokov.
Bývalý člen Snemovne reprezentantov Bill Frenzel sa však s profesorom histórie Leom Ribuffom zhodujú na tom, že zvýšený záujem verejnosti o činnosť tajných služieb je niekedy ovplyvnený prechodnými politickými trendmi a jeho výsledky sú niekedy zmiešané.
V tomto prípade, domnieva sa profesor Ribuffo, sa môže ukázať, že sa dalo minuloročným teroristickým útokom predísť, keby ako výsledok inej spoločenskej diskusie v 90. rokoch nemali tajné služby zakázané využívať ako agentov ľudí, podozrivých z porušovania ľudských práv. Lenže, ako dodáva, takisto sa nič podobné preukázať nemusí. V niektorých veciach sa tptiž jednoducho nedá zaujať konečné stanovisko s určitosťou nikdy. Veď mnohí Američania dodnes - a bez jasného záveru - diskutujú o tom, či sa v roku 1941 dalo predísť útoku Japoncov na Pearl Harbor, ktorý vtiahol Spojené štáty do II. svetovej vojny.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|