Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 5. júl 2008       18. december 2002 Amerika má mať protiraketový štít v roku 2004 Miroslav Neoveský Prezident George Bush dal včera „zelenú“ ďalšiemu vývoju systému protiraketovej obrany, keď ministerstvu obrany nariadil, aby prvých desať protiraketových striel bolo rozmiestnených na Aljaške v roku 2004. S ďalšími podrobnosťami je v našom washingtonskom štúdiu Miroslav Neoveský. V utorok popoludní sa v Bielom dome konala pravidelná tlačová konferencia, ktorú však hovorca prezidenta Ari Fleischer otvoril trocha neobvyklým spôsobom. Prečítal totiž vyhlásenie prezidenta Georgea Busha tohto znenia: AUDIO „Už keď som nastúpil do úradu, tak som sa zaviazal k transformácií Národnej obrannej stratégie Ameriky a jej obranných schopností tak, aby zodpovedali potrebám 21 storočia. Dnes môžem s potešením oznámiť, že podnikneme ďalší dôležitý krok pri čelení týmto hrozbám rozmiestňovaním protiraketových systémov na ochranu Spojených štátov, ako aj našich priateľov a spojencov.“ A tak v roku 2004 sa začne s rozmiestňovaním prvých desiatich protiraketových striel na vojenskej základni na Aljaške. V nasledujúcich rokoch potom pribudne ďalších desať striel. V tejto súvislosti Washington tiež požiadal Veľkú Britániu o povolenie, aby mohol používať radarový komplex v severnom Anglicku, ako súčasť protiraketového systému. Predstavitelia americkej vlády taktiež požiadali Dánsko, členskú krajinu NATO, či by mohlo spolupôsobiť pri zdokonaľovaní radarovej stanice na americkej vojenskej základni v Grónsku, ktorá bude taktiež súčasťou systému. Pokračovanie výskumu a vývoja systému protiraketovej obrany umožnilo vypovedanie americko-sovietskej zmluvy o protiraketovej obrane z roku 1972, známej pod skratkou ABM. Jej platnosť vypršala v máji tohto roku. Po počiatočných varovaniach a predpovediach Ruska, že tento krok Washingtonu povedie k novému kolu pretekov v zbrojení, a po počiatočnom odpore najmä európskych spojencov Ameriky v NATO, je dnes situácia celkom iná. Rusko sa podarilo presvedčiť, že systém protiraketovej obrany nie je namierený proti nemu a aj európski spojenci s pokračovaním jeho vývoja dnes súhlasia. Napriek tomu sa medzi prvými reakciami na vyhlásenie prezidenta Busha objavili aj značne pochybovačné hlasy. Priznávajú síce, že protiraketová obrana proti prekvapivým atómovým útokom zo strany nepriateľských krajín, ako napríklad Severnej Kórei, je v národnom záujme Spojených štátov. Zároveň však poukazujú na skutočnosť, že systém nie je ani plne vyvinutý, ani odskúšaný. Včera, na tlačovej konferencii v Pentagone oponoval týmto hlasom americký minister obrany Donald Rumsfeld aj takto: AUDIO „Pri pohľade späť na veci, ako napríklad Polaris a rôzne ďalšie z prvých dní Národného rekognoskačného úradu, keď neúspech sledoval neúspech, tak si myslím, že každý pochopí, že keď ste na špičke vývoja technológií, tak musíte očakávať, že budete získavať poučenie i vedomosti tak z vlastných úspechov, ako aj neúspechov. Je to jednoducho čosi, čo je realitou vo výskume a vývoji.“ Minister Donald Rumsfeld tiež poukázal na skúsenosti napríklad s bezpilotným lietadlom „Predator“, ktorého vývoj a testovanie tiež neboli ukončené, a napriek tomu ho nasadili úspešne tak v Afganistane, ako aj inde, napríklad v Jemene. Skeptické hlasy, ako napríklad aj dnešný úvodník New York Times však napriek tomu mienia, že stavba a rozmiestňovanie prvkov systému na Aljaške je predčasné, lebo mu chýba dostatočná sieť družíc a sledovacích radarov. Okrem toho vraj systém nebol ešte testovaný na schopnosť rozlišovať medzi skutočnými balistickými strelami a ich maketami, ktoré by útočník mohol použiť na odvedenie pozornosti od striel s nukleárnymi, či inými bojovými hlavicami. Podľa týchto hlasov by vraj malo väčší zmysel, keby sa počkalo dokiaľ by spoľahlivosť systému bola vyskúšaná dôkladnejšie. Nuž, tu možno namietať napríklad aj tým, že keby bratia Wrightovci so svojim prvým letom čakali pokiaľ sa im nepodarí postaviť aerodynamickejšie a bezpečnejšie lietadlo, tak by sme možno ešte dnes tiež nelietali Boeingami a Airbusmi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...